„Volala Andrea, či si prišiel aspoň do roboty, keďže si bol celý víkend stratený.“
„Dobré ráno Zuzka. Už som sa našiel.“ A bez ďalšieho vysvetľovania som prešiel do svojej kancelárie.
„Excellently prepared conference. Bude reward.“ privítal ma na porade generálny riaditeľ. Tak ako takmer vo všetkých spoločnostiach s účasťou štátu to bol politický nominant. Nebol z oboru, pred tým pôsobil v nejakej zahraničnej banke. Nedostatok vedomostí z nášho komplikovaného predmetu činnosti nahrádzal všeobecným frázami z oblasti manažovania, ktoré nadobudol na kurzoch. A musel sa opierať o znalosti a rady vybraných manažérov, medzi ktorými som bol aj ja.
Svoje pôsobenie v zahraničí preukazoval zvláštnou anglo-slovenskou rečou. Používal veľa anglických slov často so slovenským skloňovaním a časovaním, slovenskými spojkami a predložkami a najmä slovenské vulgarizmy. Nebolo mu moc rozumieť, ale v podstate to bolo jedno.
Veronika sedela vedľa generálneho, robila zápisnicu. Pozerala do zasadačky, ako by som tam nebol.
Dnes bola mimoriadne príťažlivá. Dobre padnúci nohavicový kostým a jednoduchá biela blúzka len naznačovali jej dokonalé tvary. Vkusne nalíčená, štýlový účes. Ako celok to bolo oveľa viac sexi, než keby mala hlboký výstrih, minisukňu a umelo nafúknuté kačacie pery. Veľa kolegov by bolo šťastím bez seba, keby s ňou mohli mať románik.
Ja som ju videl len ako vydarenú fotku z módneho časopisu a vôbec mi nevadilo, že náš krátky vzťah pravdepodobne skončil. Ani to, že generálny od nej nepočuje o mne nič dobré.
Ani som nemusel dlho čakať. Poobede mi Zuzka preposlala mail, ktorý bol adresovaný na môj sekretariát. Neviem prečo nie priamo mne. Z poverenia generálneho riaditeľa mi Veronika odkazuje, že článok, ktorý som pripravoval pre šéfa na publikovanie v odbornej tlači, vôbec nespĺňa jeho predstavy. Treba ho do zajtra prepísať.
Telefonoval som Veronike: „Čo tam je zle, čo mám opraviť alebo zmeniť?“
„Všetko“, stroho odpovedala a položila.
Vedel som, že stačí zmeniť úvodné vety a text trochu poprehadzovať. Generálny to čítať nebude a možno ani Veronika. Keby som mu zavolal, určite by nevedel, že mi dal článok prepracovať. Ale nechcelo sa mi to rozmazávať a dotiahnuť do konfrontačnej roviny.
Andrea sa neozvala, čakala, ako moje mlčanie vysvetlím.
Zavolal som ja.
„Ahoj. Že si mala o mňa strach. Potreboval som si v Tatrách ešte vyvetrať hlavu a cestou späť som mal cez Donovaly nepríjemný zážitok. Zostal som ešte jednu noc na Starých Horách.“ Vylíčil som jej podrobnosti.
„Dlhšie sme neboli spolu niekde v meste. Nedáme si niekde dobrú večeru?“
Chvíľu bolo ticho, potom súhlasila.







Nápad – ★★★★☆
Námět osudové, po letech naplněné a následně tragicky ztracené první lásky je sice klasickým literárním motivem, ale zpracoval jsi ho s velkou upřímností a hloubkou. Propojení reálného života, vzpomínek a téměř mystického snového setkání v Tatrách dává příběhu zajímavý přesah. Zápletka má jasný oblouk, i když by si zasloužila trochu vyváženější dávkování dějových zvratů, aby závěrečná tragédie nevyzněla v porovnání s dlouhým úvodem příliš uspěchaně.
Atmosféra – ★★★★★
V této kategorii text skutečně exceluje, protože se ti podařilo výborně zachytit melancholickou náladu nenaplněné touhy i euforii ze znovunalezeného štěstí. Popisy horské přírody, ať už v Tatrách nebo Jeseníkách, krásně zrcadlí vnitřní rozpoložení hlavního hrdiny a spolehlivě vtáhnou čtenáře do děje. Emoce působí velmi autenticky, nenuceně a závěrečné smíření s osudem ve čtenáři zanechá silný, dojemný zážitek.
Provedení – ★★★☆☆
Text je čtivý a plynulý, ale stylisticky by mu prospělo mírné proškrtání některých zdlouhavých popisů (např. úvahy o ekologii či politice), které zbytečně brzdí tempo hlavního milostného příběhu. Dialogy občas působí trochu strojeně a slouží spíše k předávání informací než k přirozené konverzaci. V textu se objevují pravopisné chyby, překlepy a občasné neobratnosti v prolínání slovenštiny a češtiny, ale emoční síla příběhu tyto drobné gramatické nedostatky spolehlivě přebíjí.
Celkové hodnocení:
Tvá povídka je krásným, intimním a hluboce lidským vyznáním, které čtenáře chytne za srdce svou upřímností a nostalgií. Ačkoliv by text snesl pečlivější redakční úpravy a zkrácení některých dějových odboček, tvá schopnost přenést na papír skutečné emoce je obdivuhodná. Rozhodně v psaní pokračuj, máš velký cit pro budování atmosféry a dokážeš vyprávět příběhy, které v lidech silně rezonují.