VVP Valaškovce lIl. Požiar
Prst sa mi ktovie ako nehojil. Presunuli ma zo zemných prác do nákladnej Tatry 138. Staré opotrebované vozidlo stále vojsku slúžilo. Bola to taká polepená kopa šrotu. Ak niečo na aute odišlo, potrebnú súčiastku odmontovali z iného, nepojazdného. Počet pojazdných vozidiel začal klesať, u tých, čo ako tak fungovali narastala poruchovosť. Keby sme boli v na Tureckom Vrchu, kde bola zásoba nepojazdných nákladných vozidiel vynikajúca, možno by sa spojazdnili aj tie, ktoré hore pre poruchy dlhé dni stáli a boli veľmi potrebné na práce pri stavbe nových ciest. Robil som veliteľa vozu, jednoducho, závozníka. Čudné, keď vojsko presunie väčšiu zodpovednosť na niekoho bez vodičského preukazu, teda mňa, ako na samotného vodiča, ktorý musí dobre poznať predpisy.
Uprostred rieky Cirochy, niekde pri Dlhej nad Cirochou stál náš bager a ťažil v rieke štrk. Ten nakladal na vozidlá a tie tento materiál vozili ako podklad pod stavbu novej cesty pre vojenské lesy.
Vozidlá jazdili celý deň hore dole. Naložené ťažkým materiálm sa naša Tatra ledva vliekla hore do kopcov. Olej z motora tiekol cez zhnité tesnenie úplne všade. Prskal na rozpálené výfukové potrubie, čo spôsobovalo riadne zadymenie v kabíne, okná boli otvorené dokorán, hlavu som mal vystrčenú von oknom, aby som mohol dýchať, oči ma štípali na nevydržanie. Ako trpel vodič, sústredený na jazdu, opíšem v skratke, stále si utieral slzy a nadával. Keď sme viezli od rieky tretí, či štvrtý náklad, sedadlo podo mnou v lese nad dedinou vzbĺklo. „Horíme“, kričím na vodiča. „Rýchlo hasiaci prístroj, kde je?“ „Je prázdny“, hovorí vodič. „Prázdny?“ Krvi by sa mi nedorezali, ja som zodpovedný za vozidlo, aj za to, či je alebo nie je v ňom hasiaci prístroj, ktorý mal byť v poriadku a funkčný. Ale čo funguje tam, kde takmer nič nefunguje? Vyskočím z vozidla, vodič vytrháva horiace sedadlo a vyhadzuje na lúku vedľa cesty. Rýchlo zhodnotím situáciu, poniže na čistine stanuje nejaká rodinka, možno majú nejakú nádobu a už tam trielim, ešte vodičovi zakričím, aby išiel s autom ako sa dá do potoka. Dobehol som k ľuďom na lúke a pýtam od nich nejakú nádobu, horí nám auto. Dajú mi lavór a už s ním bežím nahor k autu. To je už uprostred potoka, medzi veľkými balvanmi a vodič sa spojenými dlaňami pokúša uhasiť plamene idúce spod kapoty. Naberám vodu do lavóra a kážem otvoriť kapotu. Ako ju otvorí, vyšľahnú veľké plamene. Pomocou lavóra sa nám podarilo oheň rýchlo uhasiť. Potom sa vraciam vrátiť nádobu a smerujem dole k dedine, na konci ktorej je lesná správa. Odtiaľ som telefonoval do Humenného a tam ma prepojili k našim. Všetko sam vysvetlil, aby prišli po nás a odtiahli k rote. Zakrátko prišiel nakladač ktorý lyžicou vyložil z Tatry ťažký náklad. Dorazil ďalší nákladiak, ten vozidlo vytiahol z potoka. Prišiel aj veliteľ, spustil nadávky, čo sme to porobili, že nás dá pozatvárať, že sme zničili auto. Vodič vošiel do vozidla a naštartoval, ide, funguje, len treba zohnať tesnenie a vymeniť. Uhasenú sedačku sme vyhodili na korbu. Sadol som si na nejakú debnu v kabíne vedľa vodiča a ťahaní na pevnej tyči druhým vozidlom, sme sa vracali domov. Okoloidúce autá nám začali blikať, asi na pozdrav, Keď nás nejaké predbehlo, vodič vystrčil ruku a naznačoval, aby sme zastavili. Zastavili sme a potom vyšľahli zo sedačky na korbe vysoké plamene. Opäť horíme, nemáme čím hasiť, Stojíme na ceste uprostred polí s dozretým obilím. Je vysušené až do biela a stačí, aby málinko zafúkal vietor, odniesol iskry z plameňov k obiliu, amen tma. Pri nás zastal vodič nejakého auta, mal hasiaci prístroj a uhasí ním plamene. Bojíme sa pokračovať ďalej, lebo za jazdy nápor stlačeného vzduchu zas sedačku vznieti a čo potom? Hasiaci prístroj nám vodič ponecháva, ja sedím pri sedačke na korbe a potom, pomaly pokračujeme ku nám na rotu. Prečo som skoro každý deň jednou nohou v base? Ako sa snažím, tak sa snažím, všetko je márne, vždy niečo príde, čo ma tlačí do problémov za ktoré naozaj nemôžem, nezavinil som ich.. Svet v kaki by mal mať pomenovanie na Peklo v kaki.
Nápad – ★★★★★
Námět je neuvěřitelně silný, protože vychází ze skutečných, syrových zážitků, které čtenáři doslova otevírají oči. Závěrečné odhalení finančního podvodu dává celému utrpení a šikaně nový, mrazivý rozměr, čímž text přesahuje běžné vojenské vzpomínky. Nosná myšlenka o ztrátě lidskosti a systémovém zlu je podána velmi úderně, originálně a naprosto autenticky.
Atmosféra – ★★★★★
Atmosféra je naprosto pohlcující a místy až fyzicky nepříjemná, což je u tohoto tématu obrovské plus. Dokázal jsi skvěle přenést na čtenáře pocity beznaděje, zimy, hladu i neustálého strachu z nespravedlnosti. Emoce, zejména v pasážích o brutálním napadení nebo záchraně zraněného vojáka, jsou hmatatelné a nenechají nikoho chladným.
Provedení – ★★★☆☆
Text je velmi čtivý a plynulý, tvůj vypravěčský styl má přirozený spád a dokáže udržet pozornost i na takto obrovské ploše. Je však potřeba zapracovat na struktuře a chronologii, občasné odbočky a skoky v čase mohou čtenáře mírně zmást. V textu se nachází dost překlepů, chybějících čárek a podivných mezer před interpunkcí, což trochu ruší, ale vzhledem k síle obsahu to lze při dalších korekturách snadno napravit.
Celkové hodnocení:
Jde o neobyčejně silnou a odvážnou zpověď, která má obrovskou historickou i lidskou hodnotu. Přestože text potřebuje pečlivou redakční a jazykovou úpravu, tvůj talent vtáhnout čtenáře do děje a předat mu hlubokou emoci je nezpochybnitelný. Určitě v psaní pokračuj, protože tvé příběhy mají duši a zaslouží si být vyprávěny.