Otvoril balkónové dvere, potreboval čerstvý vzduch, bolo toho naozaj veľa za posledné dni. Boli plné utrpenia, bolesti, smútku. Bol silný chlap, i tak sa sám sebe čudoval, odkiaľ mal toľko síl zvládnuť, starostlivosť, odchod, rozlúčku s kedysi milovaným človekom.
Žil len pre dve potreby, prácu a Jarmilu, tak si to predtým myslel, spojil ich a bol s nimi spokojný akoby vytvoril veľké dielo, moje dielo, občas si ich v duchu prikrášlil, ako rodinu s manželkou a deťmi. Práca a spoločné chvíle s Jarmilou, Milanovi čoraz pevnejšie prirastali k srdcu
S Jarmilou sa spoznali náhodou, keď odovzdávali hotovú stavbu novým majiteľom. Jej firma sa sťahovala do novučičkých priestorov, všetko tam voňalo novotou, steny, zariadenie, nábytok.. Bola šťastná, novým priestorom, tešili ju, aké sú svetlé, príjemné. Mala dobrú prácu, milý kolektív, firme sa darilo.. Vedenie k tejto udalosti usporiadalo večierok, kde pozvali aj zhotoviteľov a kde prišiel Milan. Spokojne si užíval chvíle pri hudbe, rozprával sa s kolegami o nových plánoch, stavbe, náročnosti, termínoch. Nedalo sa ju nezbadať, mala na sebe pekné šaty a tie vlasy.. Vlastne, prvé čo na nej uvidel, boli vlasy, dlhé nádherné, mierne zvlnené, skôr svetlejšie, ako plavé, no nie blond. Rozprávala sa s kolegyňami, usmievala sa v ruke držala pohár s prípitkom. Iní už dávno vymenili poháre s novými nápojmi, boli uvoľnení a hlasno sa smiali. Milan si len málinko usrkol, bol autom, nemohol sa dlho zdržať, ráno ho čakalo veľa práce a nechcel byť na večierku dlhšie, ako bolo treba. Zamyslený sedel, nevnímal hlasy kolegov, oči sledovali jej ústa, úsmev, zároveň prechádzali celou jej postavou, jeho myšlienky ňou preleteli, prešli stenami budovy a boli by bežali ďalej, keď ho zrazu ktosi oslovil. Nevnímal veľmi hlas, len priestor mimo, kým mu nevrátil prítomnosť času a deja a s ktorým bol v spojení iba telom. Hlas so smiechom ho vrátili späť, ospravedlňoval sa okoliu a najmä tej príťažlivej mladej žene, či skôr dievčaťu ? Pôsobila v šatách s dlhými vlasmi veľmi mlado a ten čarovný úsmev, asi bol jej zaklínadlo.. Plachosť Milan zakrýva stavbou tela, je riadne stavaný chlap, rýchlo sa snaží zakryť rozpaky a vrátiť sa myšlienkami do reality večera, s ľuďmi okolo seba a s človekom, ktorý mu svojou nádherou učaril.. Môžem si prisadnúť ? A už sedia vedľa seba spolu, smejú sa a ani nevedia na čom, z chvíle, zo správania druhých, prítomnosti, z neznáma.. Možno to bol obranný smiech alebo z pohľadov na iných, oči sa im stretli, smiali sa. Som Milan predstavil sa , ja Jarmila a bolo.., dopíja prípitok. Milan si trochu usrkol s ospravedlnením, že ešte večer pôjde autom a nemôže preto piť alkohol..
