Nie sme pokrstený, ja určite nie, opýtam sa snúbenca, aj či bude so mnou súhlasiť.
Milan bol prekvapený, nenamietal Vierkinmu nápadu, naopak, tešil sa a bol rád, že je šťastná.
Viera dohodla s kňazom termín sobáša, ktorému predchádzal ich krst. Nebudete potrebovať spoveď, len chcem, aby ste ešte predtým prišli do kostola, je to zvyk, kedy kňaz povie pár slov snúbencom, kým si pred oltárom nepovedia áno. Obrad v kostole prebehol podľa Vierkiných predstáv. Otec Ján mal veľmi pekný príhovor, tešil sa dvom mladým ľuďom, ktorí našli cestu k sebe k Bohu, ktorý ich spojil a požehnal..
Keď odišli svadobčania, kolegovia z práce, aj Katka s Vladom bol čas uložiť Mareka po únavnom dni. Milan ho uložil do postieľky, kde veľmi rýchlo zaspinkal, medzitým Viera trochu poupratovala ich izbu. Keď do nej vošiel Milan, Viera ho objala a Milan jej objatie opätoval. Podobné objatia boli aj doteraz, aj bozky, len v nich nebola vášeň, bola láska, no chýbala jej iskra, oheň, spaľujúca žiara vychádzajúca z vnútra, z naplno milujúcich dvojíc, ktoré citom nekladú medze. Doteraz tomu tak nebolo, čosi ich brzdilo, nedovoľovalo uvoľniť napätie, báli sa, či skôr uspokojovali sa dotykom, pohladením, bozkom na pery, bez toho, čo je tu teraz v tejto chvíli. Viera s Milanom túžia zastaviť čas, túžia sa oddať jeden druhému bez zábran , bez obáv, veď si patria, sú jedna duša, jedno telo. Ich prvá noc, plná lásky, nežností, citu bola výnimočná a veľmi krátka. Nič to, majú pred sebou ďalšie, sú svoji a o nič neprídu.
Marek Milana už skôr volal ockom, „môj ocko Milan, ocko Milan, môj Milan alebo jednoducho, ocko“.. Milan sa s Vierou dohodli, že si osvojí Mareka, bol mu otcom, aby mal s nimi spoločné priezvisko a tak sa stali ozajstná rodina. Každým dňom bol ich dom útulnejší, zariaďovali ho podľa Vierkiných predstáv. Niečo vyberal Milan, čo sa týkalo technických vecí, nábytok mala na starosti Vierka. V jeden podvečer, pár týždňov po svadbe niekto zvonil pri ich byte. Milan bol v práci a Viera pripravovala jedlo. Marek sa pri nej spokojne hral, keď ich vyrušila nečakaná návšteva, predstavili sa ako bývalí Petrovi kolegovia z firmy, kde kým žil, pracoval. Ospravedlňovali sa, že prichádzajú asi v nevhodnú chvíľu, no majú povinnosť dať do poriadku záležitosti ohľadom Petrovej smrti. Právne oddelenie firmy dlhšie riešilo záležitosti smrteľného úrazu a následného odškodnenia. Marekovi po Petrovi prináleží pomerne vysoká finančná čiastka s ktorou majú právo narábať tí, čo sa starajú o jeho výchovu. Viere odovzdali doklady hneď sa rozlúčili.
