Štyridsiatnik
Andrej bol sklamaný, podvedený, nešťastný. Mária sa s ním po pätnástich rokoch manželstva rozviedla, našla si iného. Ľúbil ju, veril, že aj ona jeho. Až takmer do rozvodu nič nešípil, jej správanie pripisoval jej pracovnej vyťaženosti aj času, ktorý spolu boli. Predsa po toľkých rokoch to nemôže byť rovnaké ako po svadbe.
Rozviedli ich pri prvom pojednávaní, nemali deti. Prvé roky ich nechceli, treba si užiť, cestovať, robiť kariéru, potom sa už nedarilo.
Bolo to druhé sklamanie. Za slobodna chodil od prvého ročníka vysokej so spolužiačkou Evou. Bol to romantický vzťah, videl v nej kráľovnú, bohyňu… Po promócii dostala výhodnú pracovnú ponuku na opačnej strane Slovenska. Prestala sa ozývať, nestála o stretnutie. Do roka sa vydala a mala dieťa.
Zostal voči ženám zatrpknutý. Nevyzeral zle, občas s ním niektorá kolegyňa začala flirtovať, ale ustál to. Už žiadne sklamanie, žiadne dobrodružstvo. Bol romantik, veril, že ozajstnému vzťahu musí predchádzať láska, vzájomné porozumenie, splynutie dvoch duší a až potom by mal byť naplnený telesne. Bol ešte chlap so všetkým, cítil potrebu sexu, ale nechcel si ju vybiť so ženou na jednu noc. Alebo aj viacej, ale bez ozajstnej lásky, túžby byť s ňou aj po skončenej noci. Už vôbec ho nelákalo riešiť to s ľahkými ženami.
Zostávalo jediné, občas si sám pomôcť. Ešte aj pri tejto intímnej činnosti by mu vadilo vzrušovať sa pomocou porna. Stačili mu myšlienky na krásnu dievčinu či mladú ženu, ktorá by odpovedala jeho vkusu. Fantázia mu pracovala. Ako sa stretli na ľudoprázdnej pláži pri západe slnka, alebo v hoteli sa pomýlil a vošiel do susednej izby, kde sa sama ukájala, dokonca fantazíroval, že pri ceste po Blízkom východe sa zoznámil so šejkom a ten mu ponúkol jednu zo svojich dcér. To bola najväčšia zvrátenosť, ktorú si vo svojich predstavách pripustil.
Večer, celkom dobre naladený po úspešnom pracovnom dni si nalial dobrého vína a začal si riešiť svoje sexuálne napätie. Neponáhľal. Po štvrťhodine niekto nesmelo zaklopal. Bolo to čudné, má u dverí zvonček. Nedalo mu to, vzal si župan a šiel otvoriť. Pred dverami stála suseda z vedľajšieho bytu. Len v domácich vpredu zapínacích šatách, s rúmencom v tvári. Znal ju len z videnia, zdravili sa, ale nikdy spolu nehovorili. Šedá myška, nevýrazná, asi v jeho veku.
„Ako Vám môžem pomôcť? Niečo sa vám stalo?“ opýtal sa prekvapene.
„Skôr ja vám“, odpovedala. „Môžem ďalej?“
Hlasité předčítání