xxx

DramaFantasy

⏱️ Doba čtení: cca 5 minut

Na jej belostnú pokožku padajú krvavé kvapky,

prsia v tesnom korzete sa namáhovo dvíhajú,

prstami rozotrieš teraz už mŕtvu tekutinu.

Kde je jej zdroj? To malá dýka zo srdca trčí,

vlk sa nad ňou škľabí, tesáky cerí, chceš byť naša?

 

 

Budeš dcérou noci, či obeťou Čierneho Draka?

Jeho dýka prešla tvojím telom ani slzu neprelial,

zostala si ležať na bojovom poli sama,

na hory znáša sa súmrak, vlci vyjú, je ich čas.

 

 

Pozerám na koruny stromov, sú vzdialené

ako hviezdy, ako mesiac, čo svieti nad nimi.

Nemôžem sa pohnúť, bolesť ochromuje telo, myseľ,

len prstami nahmatám malú dýku, čo trčí zo srdca.

 

 

Je koniec, nočný vetrík šumí v korunách,

svit luny sa nenávratne vzďaluje, zomieram.

Je mi tak ľúto strateného času bez teba,

nedalo sa inak, ty žiješ, Drak môj, v osude je písané.

 

 

Možno bol to omyl? Neviem, len matne si spomínam,

v tvojej ruke dýka sa zaleskla, zabiť si chcel nepriateľa.

Videla som nenávisť v tvojich očiach, kričala som na teba,

nie si zlý, ovládaj sa, drak môj mocný, to nie si ty!

 

 

Nepočul si môj zúfalý hlas, dýka vyletela z tvojich rúk,

v poslednej chvíli odtisla som muža preč, krásna dýka s rubínom

zasiahla moje srdce, nevnímal si svet, výkrik bolesti unikol mi z pier,

krásny lesk drahokamu zažiaril v tráve, jeho farba podobná je teplej krvi.

 

 

Odchádza po víťaznom boji, nevidel ranené telo Bosorky,

mesiac stratil sa z oblohy, vietor zadul, spôsobil vír, zrazu

neprirodzené ticho nastalo v lesoch, vlk zavyl znovu,

nad telom skoro mŕtvej Bosorky, dych mala čoraz ťažší.

 

 

Mysľou jej prebehli posledné slová, prečo, Drak môj, bol to omyl?

Nie, tvoja ruka bola pevná, myseľ jasná, možno už bolo dosť

spoločného putovania, inú bytosť potrebuješ mať pri sebe.

 

 

Kto pozeral by na ten výjav smutný, videl by ženu ležať na zemi,

nad ňou veľkého vlka, čo oblízol poslednú slzu Bosorky.

Jej výdych bol tichý, stačil zmeniť beh dejín,

niečo pohlo čiernym srdcom Draka, aký som to vykonal čin?

 

 

To zvláštne ticho v lesoch, niečo som stratil, chcel som zabiť.

No nejaký čierny závoj nenávisti zahalil moju myseľ, zrazu

bolesť cítim pri svojom srdci, zrevem z celej sily, Bosorka!

Počujem zlovestné šepkanie, čo nesie vietor z lesov, bež Drak,

 

 

Ponáhľaj, možno ty stihneš zotrieť poslednú slzu, čo si spôsobil

malou dýkou. Počujem vyť vlkov, nebojím sa ich, neublížia.

Ukáž mi smer, zdvihnem zrak k nočnej oblohe, vidím červený záblesk.

Tam je! Utekám, v behu sa na Draka mením, nad hlboké lesy vzlietnem.

 

 

Vidím ju medzi stromami, leží nehybne, znesiem sa na zem,

malú vzdialenosť prebehnem rýchlo, ale cítim, že je oveľa väčšia.

Nikdy neplačem, no teraz mi slzy tečú po zarastenej tvári,

vidím obraz strašnej skazy, čo spôsobil som ja. Ale vidím aj zázrak.

 

 

Vlka, čo na mesiac vyje a jemné červené vlnenie nad zemou.

To Bosorka odchádza z tohoto sveta, znovu mením sa na Draka,

z tlamy šľahajú mi plamene pekelné, čo spôsobil môj hnev a nenávisť

to nikdy nikto nemôže mi odpustiť, znovu padnem na kolená ako muž.

 

 

Kľačím na prázdnom mieste, kde Bosorku som zabil,

kde malinké, biele plamienky poskakujú nad zemou,

kde len chladná zbraň leží v tráve, veľký vlk vyčítavo hľadí na mňa,

v mysli počujem jeho hlboký hlas, jej telo zomrelo, no duša bude hľadať

 

 

Ty, Čierny Drak, si prekliaty, odteraz detská riekanka stane sa tvojím osudom.

Hľadaj spôsob ako ju použiť a tak Bosorku zachrániš, možno…

 

 

Tam vo veľkej diaľke,

nie za horami či dolami,

je môj svet zázrakov,

nie peklo, nie raj,

v starých knihách hľadaj,

amulet ťa povedie, no sám ti veľmi nepomôže,

čo v sebe máš skús použiť,

tam hľadaj najprv,

len potom rozžiari sa

biely plameň Bosorkin v tvojom ohni.

 

 

Hľadaj, Čierny Drak, ak priateľku chceš späť,

ak nezáujem prejavíš, bude to tvoja voľba.

Bosorku a Čierneho Draka na legendu premeníš,

v mysliach najstarších budete žiť.

No len jeden z vás bude sám večnosťou chodiť.