Prichádza súmrak, čakám, oheň v krbe z posledných síl olizuje polená,
kotlík pokryl prach zabudnutia, prázdnym pohľadom blúdim po izbe, je koniec.
Nechutné pavúky splietajú svoje krajky už všade, obete ani nežerú, je ich veľa.
/som aj ja obeťou?/
Suché vetvičky byliniek pomaly padajú k zemi, voňali, teraz pleseň je ich paňou,
slamník na posteli tiež pamätá lepšie časy, lavica u prázdneho stola sa kýve a vŕzga.
Vstala som konečne nie len preto, aby som znovu, pochopila, že je koniec.
/stále dúfam/
Prekročím práh, kedysi mohutných dverí, smutne pozerám na svoju chalúpku,
už neláka, komín kláti sa do strany, len temnú stužku dymu je vidno,
môj odraz v mláke, ach vyzerám ako chalúpka, z ktorej stala sa chatrč.
/bolí to/
Čo zostalo z nej, snáď len spomienka, som to ja?
Rozčerím hladinu rukou, pohľadom spočiniem na malom prstienku,
ktorý si mi s radosťou daroval, zotriem snáď už poslednú slzu z tváre.
/srdce mi puká/
Vzácny, maličký dar Bosorke.
Temný les šumí, počujem jeho dych, vysmieva sa mi?
Obzriem sa posledný krát, aj úzka cestička rýchlo zarastá krami.
/akoby aj spomienku chcela skryť/
Už nikoho kroky do chalúpky viesť nebudú, v diaľke počuť kuvika.
Ani tú malú stužku dymu nevidieť, kráčam ďalej z posledných pozemských síl,
magický portál sa otvoril, z prsta skĺzne mi prstienok.
/HĽADAJ MA!/
O pár storočí ruka s čiernym prsteňom zodvihne spomienku.
Ohnivým pohľadom sledoval temný závoj čo zahalil Lunu.
Nie je to koniec, šepkajú hlasy.
/Čiernemu Drakovi/
… I adprehendet vos … nájdem ťa
Hlasité předčítání