miestnosť, kde čierne sviece horia, chlad, zápach smrti vládne
bolesť kričí zo všetkých stien, krv medzi kameňmi tečie
tam v reťaziach visí telo úbohé, v tme žiari len červený amulet
je zabudnutá, pre svet neexistuje, živí zabudli, mŕtvi sa boja
v ochrannom kruhu čiernej mágie, ovládaná slovami zabudnutého jazyka
storočia bežia, no ona trpezlivo čaká, telo skoro zničené no v duši oheň stále tlie
prichádza každú noc, opakuje zaklínadlá, muž, čo zvíťazil nado mnou, prikoval ma
blenom ochutil čašu vína, bolehlav primiešal do slov, jeho tvár nevidím, mení sa za múrmi
nemôže sa priblížiť, amulet ma chráni, no ubližovať, trestať a biť ma
na to má mocné tieňové stráže, cítim ho, tlak v hrudi mocnie, bojím sa.
je tu, veľký čierny mág, zahalený v opary strachu, Bosorka, zlomil som už tvoju obranu?
dlhým plášťom narušil kruhovú ochranu, cítim príliv moci, pozerám na neho spod prižmúrených očí
nevšimol si vážnej chyby, no ja cítim návrat svojej moci
môj dych sa skľudnil, srdce bije silnejšie, v očiach svetlo žiari
ruky v päsť zatínam, rany začínajú sa mi hojiť, mágia je späť
on zaklínadlá šepká, ponorený vo svojom svete zla.
čierny dym vychádza mi z pokožky, to jed odchádza
mocniem každým nádychom, trhnem reťazami, padnú na zem
stojím pevne, v očiach teraz už hnev, zlosť, na tvári mám masku pomsty
s každým nádychom krvavé myšlienky zhmotňujem
vzduch v miestnosti rozvlní mágia, steny vydychujú bolesť
hej, mág, dosť bolo mučenia, pocítiš môj hnev, pomstu za storočia
plášť padne mu k nohám, nehmotné telo vlní sa predo mnou
hrozivý smiech z beztvarích úst znie priestorom, uši drása hrôza
kľud mám v duši, už mi nemôže ublížiť, načiahnem ruky pred seba
som mocná, s prstov plamene vyšľahnú, peklo berie si ťa späť
naveky, pocítiš utrpenie páchané na mne, teraz sa ja smejem
vzduch v miestnosti páli, steny sa vlnia ako živé, počujem strašný krik
to mág stráca sa pri mojich slovách, smiech prechádza v neľudský škrek
zem pohltila ho ako biedneho červa, do pekla navrátil sa späť
mne síl predsa len ubúda, klesám na špinavú zem, pomsta je dokonaná
nie som stvorená pre tento svet, nepatrím sem, steny kobky sa rúcajú
nesnažím sa utiecť, žiara v mojom srdci pohasína, no nezomieram
pochovaná nad pekelnou dierou, no nie mŕtva, prežijem ďalšie storočia
vrátim sa mocná, dobrá či zlá, nevedno…
potestas aeterna est / moc je večná /