Plakala, sediaca na stolci zo zlata,
tri schodíky delili ju od milovaného rytiera,
dve slzy stekali po tvári, z nešťastných očí.
Krutý vládca osud vyriekol,
o hlavu kratší budeš, rytier môj,
nedovolím ti milovať kráľovnú.
Za ranného vtákov spevu budeš popravený.
Plakala, sediac na kamennom hrobe,
slzy osušil vietor, čo povieval na starom cintoríne,
nočný chlad podlomil jej krehké zdravie.
S dieťaťom pod srdcom, zomrela na kamennom hrobe.
Hlasité předčítání