Stáť nad tvojou rakvou.
Plakať nad tvojim hrobom.
Už ste spolu so svojou drahou,
dávam vám zbohom obom.
Žil si pre nás, pre rodinu,
vychoval si ma ako vlastnú dcéru.
Bol si prísny i láskavý,
ísť za mňa bojovať, vždy pripravený.
Držať za ruku na smrteľnej posteli som chcela,
to jediné som ti nesplnila.
Nikdy nezabudnem na tvoje rany,
teraz sa ti otvárajú iné brány.
Pamätáš, ako si ma učil jazdiť na trabante?
Ako si kričal v nemocnici „Už otvorte!“
Pamätáš, ako si ma prvý raz pustil na bicykli?
Ako si plakal, keď sa mi narodil malý?
Ťažko si odchádzal,
ťažký život si žil.
Jednu ženu miloval,
iba jednu ctil.
Už ste spolu niekde hore,
už vás nič nebolí.
Okopávate tam nebeské pole,
a mňa tu srdce za vami zabolí.
Nemôžem…
Nie som pripravená…
Píšem báseň a slzy sa mi rinú.
Nemôžem dokončiť riadky,
slzy do papiera sa vpijú.
Chcela som ti len poďakovať za nás, za všetko,
bol si pre mňa otec i výborný dedko.
Hlasité předčítání
