Ticho…
Vodná hladina sa upokojila,
vietor ustal v korunách mohutných stromov,
vtáci stratili hlas, malinké nožičky pavúkov zastali.
Prichádza…
Tíško pošepkám jeho meno, v hluku mojich myšlienok
počujem dominantný hlas, som tu, Bosorka,
spolu vybojujeme poslednú vojnu.
Pomaly…
Zlo prevládlo nad dobrom, no ty neveríš.
Je obrovský, sedí predo mnou,
vyvoláva strach, úzkosť, hrôzu, no nie vo mne.
Jemne…
Pohladím ho po tkame, vždy zvíťazíme,
no teraz je to naposledy, osud chce niečo iné,
my z dávnej doby pochádzame, hľadáme, veríme sebe.
Nebezpečne…
Vyššia moc rozhodla, moje svetlo pohasne,
zostanem tvojou spomienkou, ktorá pomaly vybledne,
na veky budem spať v tichom lese, v chalúpke voňavej.
Ticho…
Len ty poznáš cestu k nej, ku mne, zbohom, drak môj,
možno sa vo večnosti stretneme, možno nie,
plamene miznú, oheň dohorieva.
anima, lacrima, aeternitas, pax…
/duša, slza, večnosť, pokoj/