Bosorka položila dlaň na Drakovu čiernu hlavu,
pod jemným dotykom sa rozhorel jeho oheň,
stála pred ním, jemnosť a vôňa byliniek
ostro kontrastovala so sírou a dymom.
Bol kľudný, spokojný, zvíťazili v ťažkom boji,
pod bledým svetlom hviezd sedeli na okraji lesa,
len ticho, šumenie stromov a dve bijúce srdcia.
Magické ticho preťal blesk, z oblohy sa zniesli
žiarivé bytosti.
Drak spozornel, oheň zrodil sa mu v hrudi,
Bosorka načúvala vnútornému hlasu,
červený amulet sa jej rozhorel na prsiach,
niekto chce spravodlivosť, pre obidvoch.
Ich spojenie nie je dobré, zlo-dobro, nepohodlné
odrazu zem sa otvára, pekelný rev znie lesom,
démoni, bytosti nedobré naťahujú drápy, plazia sa von,
hore aj dolu, len jeden smer naberajú za Bosorkou a drakom.
Drak stavia sa na obranu , Bosorka posledné byliny vyťahuje z taštičky,
bude to stačiť? Nie, ich moc je vyčerpaná, no chránia jeden druhého.
Démoni magické siete rozhadzujú, Draka zasiahnu, vlečú ho do pekla,
Bosorku nebeské bytosti ťahajú, striebornými čarami omotávajú.
Odrazu ticho, zem sa zatvorila,nebesá ovládli žiariace, kľudné hviezdy,
znovu les ticho šumí, jemný nočný vánok pohybuje konármi stromov.
Dobrý skutok je po zásluhe potrestaný, no ich cesta tu nekončí…