… vtáky noci, zobuďte svoju moc, luna na temné hory svieti,
volám vás, priatelia čierni, zakryte oblohu svojimi krídlami,
zobáky obráťte proti nepriateľovi, vaše hlasy nech letia do kútov zeme
a vy, tichí strážci noci, čo krv sajete zvieratám, pripravte nepriateľa o moc,
pomstím sa všetkým, čo po tisícročia prenasledujú môj rod,
čarodejky, mágovia, živí, mŕtvi, aj tí čo sú medzi,
čas nech plynie podľa môjho želania, zatienim slnko, mesiac, hviezdy,
kto ma pripútal magickými okovami, nech v pekle zhorí, so mnou,
nebojím sa následkov, keď vy ste mi slobodu zobrali, tisíc rokov
pochovaná v čiernej zemi, nadišiel môj čas, nik smrteľný
nezvládne môj hnev, možno drak spúta moju moc,
no ani ten sa neobjaví, spí, nesmie prebudiť svoj večný oheň,
moje telo je rovnaké, vyhrabané zo zeme, moje srdce
je čierne, stojím nad vlastným hrobom, polnoc o chvíľu nastane,
chcem ničiť, rúcať príbyky vaše, zrazu zem sa zatrasie,
hromy, blesky bez dažďa, len padajúce kamene z vysokých hôr,
na prchavý moment strach zovrie mi čierne srdce, si tu, drak?
predo mnou obrovský tvor sa týči, z papule oheň chrlí,
DOSŤ, bosorka, to nie si ty, odvolaj nočné tvory, zabudni na pomstu,
viac hnevu vyvolal si vo mne svojím príchodom, ODÍĎ! ak môžeš,
temnými krídlami objíme ma celú, kto teda som? neodpovedáš,
tvoje teplo spomienku vo mne prebúdza, pozriem ti do veľkých očí,
vidím tam seba, čierna slza do dlane mi spadne, podám ti ju,
viem kto som, temnota mizne, drobná kvapka na striebornú zmení sa.
… opäť vystriem ruky k oblohe, vráťte sa späť, priatelia moji,
už vás nepotrebujem, pomsta nakoniec viac bolí ako trest
vráťte sa a žite v kľude, ďakujem lune …
Drak odletel, čosi striebristé zablysklo sa v tráve.
Hlasité předčítání