Priateľ môj,
opäť o polnoci bdieš
peklo ožíva, pozor, prosím, daj si
ak uvidíš jedno vlákno,
nie je krásne, strieborné, trblietavé,
ako sa vždy píše,
je čierne, temné, nebezpečné,
ak sa ti podarí ho vidieť no.. je s tebou koniec,
je pulzujúce, mihotavé, lesklé,
ako čierne zrkadlo, v ktorom sa nevidíš,
len cítiš nebezpečie, strach,
nie obyčajný, ale prvotný, čo je tu od pradávna,
láka ťa dotknúť sa vlákna, naťahuješ ruku,
len jemne prstami prejsť po jeho povrchu,
pocítiť jeho štruktúru, približuješ sa,
naraz vidíš iskrenie, oheň vzplanie dovysoka
odskočíš, nedotkol si sa, no aj tak máš prsty spálené,
dušu zovrelo ti niečo zlé,
mysľou prebehli šialené obrazy, utrpenie, kvílenie a smrť,
to vlákno je pekelné, pochopil si správne, priateľ môj,
ak chceš spásu svojej duše, nezobuď sa o polnoci,
to vlákno je živé, lákať ťa vždy bude,
nepodľahni ilúzii jeho klamu a lesku
zatvor oči o polnoci, držím ťa za ruku,
priateľ môj
/ ubique periclum est. /
všade číha nebezpečenstvo
Hlasité předčítání