Vidím ťa, sedíš v starom kresle, na viečka sadá únava,
ešte zvládneš zastretý pohľad na správu odo mňa,
potom už padáš do ríše snov, kde si mocný mág,
kde niekoho si zanechal, možno vraciaš sa rád.
Z vysokej skaly voláš jej meno, no nikto ti odpovedá,
len šumenie vetra a dažďa počuješ, blesk ožiaril oblohu,
hrom s obrovskou silou do ticha myšlienok zahrmel,
pomýlil si si príbeh, v inej realite čaká ťa žena,
tu vykonaj čo musíš a choď, spustil sa dážď.
Vidím ťa, prechádzaš svetmi sám, hlboké myšlienky,
no v srdci žiaľ, dlhý plášť ukrýva silné telo,
nie meč za opaskom skrývaš, ale knihy, v nich sila je obrovská,
svoj osud poznáš, ale čo ten náš?
Tak spi, priateľ môj večný, silu naberaj,
tvoju pomoc potrebuje veľa mŕtvych či živých,
ukľudním búrku, čo sprevádza ťa vekmi,
len spi, tvoj čas sa ešte nenaplnil, mocný mág.
via longa est /cesta je dlhá/
Hlasité předčítání