Staré veci ticho mlčia, odložené na povale,
život z nich vyprchal, len duch ich príbehu
čaká na znovuzrodenie, hľadaj, dieťa zvedavé,
tu jedna topánka, tam hrnček bez uška,
ležia v prachu zabudnuté, čakajú, na objavenie.
Našlo si, husie pero, neostré, zožltnutý papier,
poklad si berieš do postele, ráno oprášiš ich príbeh,
zaspávaš nevinne, sny prichádzajú, pero ťa pošteklí,
nevinné dieťa, čo si to urobilo? Dávne zlo si prebudilo.
Nočné mory ťažia tvoju detskú hlávku, starý papier šepká,
musíš písať, maľovať či len pero do malej rúčky chytiť,
počuješ? Na svet znáša sa nočné zlo, vlož pero do kalamára,
dieťa ešte ospalé, čiarku nakreslí, stačí to na moje oživenie.
Zrazu pero samé lieta po papiery, dieťa zaspáva na koberci.
Čierna maľba tunel zla vytvorí, hučanie, škreky pekelné,
počuje dieťa v spánku, ohyzdné príšery vyliezajú z tunela,
nad malým telíčkom krúžia hladné, dušičku chcú zožrať,
omylom dobrému dieťaťu život zobrali, bolo zvedavé na povale.
Ráno matka vedľa mŕtveho dieťaťa leží, kus prázdneho papiera
jemne chveje sa na vankúši, staré pero pod posteľou,
stratilo schopnosť hýbať sa, len ďalší príbeh jemne šepká,
opäť našlo sa na povale, iný príbeh čaká, zatiaľ prach ho pohlcuje.
