Nad hlavou mi krúžia havrany, sú hladní.
Obloha zošedla, bude snežiť, mrzne,
dav ľudí počujem aj cez hlasné krákanie.
Ľudia zbiehajú sa pozrieť mojej smrti do očí.
Večer ma pripútali ku kôlu na námestí.
Zápästia si už necítim, kov mi rozodral pokožku.
Rameno mám vykĺbené, bolesť ma mučí
ani nočný chlad neotupil krutosť mučiacich.
Viem, čo ma čaká, bičovanie, ktoré neprežijem.
Nechajú ma tu visieť opäť na noc, nech vtáky
dokončia, čo oni nestihnú, chudáci zbabelí
asi budú poslední, noční krásavci, ktorých uvidím.
Ticho, to nie je dobré znamenie, prichádzajú
ctihodní kňazi, ktorých bruchá sú väčšie ako ich svaly.
Ruky zbožne zopnuté, pery šepkajú modlitby k Bohu,
však ich srdcia nepoznajú zľutovanie, lásku či nehu.
Nežní sú ku chladnému kovu, ktorý mi prikladali k telu.
Vynútili si mlčanie ľudu, ruky vzpínajú k oblohe,
kríže ukazujú do davu, za moje hriechy sto rán mi dajú,
smejem sa im do tvárí, neprežijem ani polovicu.
Zlosť, hnev čítam im v očiach, kat sa blíži s bičom v ruke.
Strach ovládol moju dušu, trasiem sa, no neprosím.
Počujem trhanie ubohej látky šiat na chrbáte, mrzne.
Škrípanie odchádzajúcich krokov a ticho.
Úzkosť mi zviera srdce, fííí strašný zvuk sviští vzduchom,
zrazu obrovská bolesť prejde mi celým telom, niekto kričí.
Dav vydýchol radosťou, bosorka zaslúžiš si trest Boží
a znovu kat napriahne ruku k ďalšiemu úderu, padnem na kolená.
Moja krv strieka naokolo, ďalšou a ďalšou ranou mäso odpadáva
z chrbáta, vtáci lietajú nižšie a nižšie, čakajú…
Nevnímam Božie slová, hlava mi klesla na hruď, slzy stekajú po tvári,
neviem, koľko rán som dostala, asi žijem, je ticho, tma.
Niekto odháňa nočných vtákov, hodili ma na voz
katovi pomocníci, čo mŕtvoly po spravodlivom treste odvážajú.
Kam? Za múry mesta na hromadu, kde neskôr zapália nehodné telá.
No moje srdce stále bije…
Nápad – ★★★☆☆
Téma mučení a poprav čarodějnic je v literatuře poměrně časté, takže z hlediska absolutní originality text nepřináší vyloženě novou zápletku. Zvolený úhel pohledu z první osoby odsouzené ženy však dává tomuto známému motivu velmi osobní a syrový rozměr. Je to nosná myšlenka, která čtenáře okamžitě vhodí do dramatické situace a nutí ho s hrdinkou soucítit.
Atmosféra – ★★★★★
Zde text naprosto exceluje, protože se ti podařilo vybudovat neuvěřitelně mrazivou, tísnivou a hmatatelnou atmosféru. Kontrast mezi chladným počasím, krutostí davu a pokrytectvím kněží funguje na výbornou a vyvolává silné emoce. Zvukové a vizuální vjemy, jako je krákání havranů, svist biče nebo šepot modliteb, vtáhnou čtenáře přímo na náměstí plné bolesti.
Provedení – ★★★★☆
Text má výborné tempo a formu volného verše, která umocňuje údernost jednotlivých obrazů. Stylistika je celkově velmi dobrá, jen občas narazíme na drobná zaškobrtnutí v rytmu nebo gramatice (např. tvar ‘na chrbáte’ místo správného ‘na chrbte’). Interpunkce je místy volnější a věty na sebe někdy trochu narážejí, což ale u takto expresivního textu tolik nevadí a čtivost zůstává vysoká.
Celkové hodnocení:
Jde o velmi emotivní a syrový text, který jasně dokazuje tvou schopnost pracovat s detaily a budovat napětí i na malé ploše. Přestože téma není zcela novátorské, tvé podání je natolik sugestivní, že ve čtenáři zanechá opravdu silný dojem. Určitě v psaní pokračuj, máš velký cit pro zachycení atmosféry a lidského prožívání, což je pro psaní klíčové.