som už stará, vŕzgam, v hmle ma len ťažko uvidíš
podíď bližšie ak sa nebojíš, som chladná, ťažká
veľa zím tu stojím, ťažký kľúč v zámke rachotí
vždy len jeden živý smie otvárať svet k mŕtvym
predo mnou živý svet sa otvára,
za mnou mĺkvo a chlad ticha,
plamienky spomienok,
vlhkosť rannej rosy na tvárach anjelov
sťa slzy trblietavé,
môžeš vidieť ženu z jemnej substancie,
jej šat vo vetre vanie
inde umrlcova ruka vytŕča zo zeme
červy pasú sa na jej mäse, mlask
jemný vánok suché listy zodvihne
z hrobov nárek v ušiach zne,
hodina hranice sa blíži, neotáčaj sa človek živý
nepískaj si v tejto chvíli, bo studený budeš ako oni
tu zavŕzgam ešte raz pred polnocou mŕtvym
vlhkosť zeme zacíti príchodiaci, jemný dážď ako slzy
padá na neživot, bez hlasu je svet mŕtvych
už choď, nevítaný návštevník,
nechaj spomienky prúdiť medzi hrobmi
buch, kľúč otočil si v zámke, ráno sa blíži…