Svetlo pominulo, vyletela si z úkrytu,
nežné krídla čierne ako ónyx,
hľadajú svetlo, lampy žiaria do noci.
Nepristavíš sa pri nej, je chladná,
ako všetko na tomto mieste,
sviece horia naokolo.
Letíš v tme neohrozene k plameňu,
nevediac, že smrť ti prinesie.
Dúfaš v teplo ohňa,
veríš pocitu zradnému.
Chlad z miesta vedie ťa k horúcemu svetlu,
približuješ sa.
Steká vosk čierny na podstavec smutný,
v ňom telíčka trasú sa v agónii.
Let nezastavíš,
hrejivý pocit vyhrá nad opatrnosťou,
pritúliš sa k plameňu.
Ani náznak bolesti či zrady nehľadáš,
do vosku bez krídel padáš.
Z nočnej krásy len mŕtvola zostala,
odtlačok bez krídel.
