Každú noc čakám ťa pri bledom svite mesiaca,
nádej ma opúšťa,
spomienky miznú ako hviezdny svit za rána.
Vosková svieca už dohorela,
prsteň stal sa veľkým,
leží pod vankúšom z krajky…
Moje telo uložené naveky,
ruky spútané krvavou stuhou,
jemný rumenec na líci,
oči nevidia nočný svit.
Prikrytá voňavým drevom,
s mŕtvou spomienkou.
Drobný kov necítim,
no bolí stále,
chlad zeme nič nemení.
