Vo vzduchu bola cítiť mokrá hlina,
voda, ako v starej pivnici,
búrka bola strašná, blesky oblohu preťali,
dážď nebol silný, no rozmáčal celú zem,
nezreteľný chodníček ukazoval cestu k starej kaplnke.
Bola malá, zanedbaná a schovaná
za skupinkou mohutných stromov,
búrkový vietor ohýbal ich koruny na všetky strany,
drevo nebezpečne praskalo.
Dážď bubnoval na starodávne dvere,
poryvy vetra nimi trieskali,
pánty vŕzgali a držali z posledných síl,
no vo vnútri pokoj a mier, uprostred malý oltár stál.
Jediná sviečka pomaly utopená v starom vosku dohorievala,
no ešte mala čas na smrť,
knôt syčal v roztopenom vosku.
Chlad prestupoval stenami,
krásne fresky ošarpal neúprosný čas,
zhnitá lavica, kedysi krásna rezbárska práca,
nemo stojí pred oltárom.
Prečo plameň sviečky osvetľuje zabudnutý čas?
Neznáma tvár mihne sa za špinavým oknom…
