Prečo sa jej až tak do detailu vynárajú tieto spomienky ? Pozrela cez okno na Marka, stále tvrdo spinkal…ešte má čas pustiť sa do varenia, spraví jeho obľúbené rezance s makom, je to za chvíľku hotové, nemusí sa dnes ponáhľať…
Keď vošli do kaviarne, bola plná, nikam sa nedalo sadnúť, spýtal sa jej, či sa nechce prejsť. Veľmi netúžila po káve, prechádzka jej pripadala ako dobrý nápad, aspoň by si z dnešného dňa hlavu lepšie prevetrala, potrebovala to…Začínala si uvedomovať, ako ju jeho blízkosť priťahuje, občas pri chôdzi letmo zavadili rukami o seba….Nevnímala čas., keby sa dal , najradšej by ho zastavila . Rozprávali sa o všeličom, ako žijú, o práci, škole. .Málo z toho, o čom sa rozprávali ,si zapamätala, vnímala iba jeho blízkosť …Na druhý deň sa stretli opäť a potom každý deň…Bol to vari najkrajší máj v jej živote…prechádzky, pozvania do kina, občas si posedeli v nejakej kaviarničke pri káve. .Raz po filme stáli na zástavke a autobus dlhšie nechodil, tešila sa tomu…Začali padať prvé kvapky dažďa, hustli.. Vytiahla dáždnik, zobral ho do ruky a jemne si ju privinul ku sebe, srdce jej tĺklo ako najhlasnejšie zvony, možno i jemu tak tĺklo, možno viac, keby autobus nebol prišiel. .keby…..Tak veľmi túžila cítiť jeho pery na svojich, tak veľmi zatúžila po jeho blízkosti, do rána nezažmúrila oka…. V ten deň sa prechádzali dlhšie, ako zvykli, v obidvoch bolo cítiť napätie…niečo sa musí stať, niečo….naraz sa otočil ku nej a prestali sa rozprávať, ani dnes nevie, o čom bol rozhovor, iba cítila jeho teplo, ktoré rástlo ako sa im tváre približovali a ten bozk…bol to okamih, ale už nezmazateľný…celým telom jej prebehla horúca vlna , ktorá bola ako magnetom , aby sa ich ústa opäť spojili a čas sa na dlho zastavil….Srdce jej išlo vyskočiť z hrude, cítila Petrove ruky, aké sú silné, ako ju pevne objíma, jeho bozky….Dosť neskoro ju odprevádzal pred dom…Nevedeli sa rozlúčiť…Prešla ďalšia noc, keď nemohla oka zažmúriť…túžila aby sa toto stalo, aby ..cítila sa najšťastnejším človekom na svete….
Začala pripravovať obed Markovi, vyspinkaný pobehoval celý čas okolo nej a stále čosi švitoril….Bola šťastná, videla v ňom celého Petra.. Lásku, ktorú už nemohla dávať jemu, dávala tomuto malému človiečaťu, bola by mu dala vari všetko, čo mu videla na očiach, ale nedokázala vrátiť späť čas a tešiť sa spoločne, ako si dvíha Peter Marka na ruky, ako ho učí prvým krokom, slovkám…
