Dvadsiate prvé storočie Juraja Jánošíka

HistorieZáhady

⏱️ Doba čtení: cca 10 minut

Dvadsiate prvé storočie Juraja Jánošíka

Neuveriteľné, len málokto sa nájde, kto toto pochopí, to čo ste mi teraz povedali mi vôbec nejde do hlavy. V neveľkej kancelárii miestneho úradu sedia dvaja postarší muži, popíjajú kávu a hľadia do papierov, ktoré jeden z nich so sebou priniesol. Na preukaze fotka muža s afro účesom.. Tie vlasy ? Stáročia nosil vrkoče, iný účes Česi nedokázali spraviť… ?? Čo všetko o ňom vieme ? Je bagrista a jazdí aj na nákladiaku, ktorým preváža vyťaženú horninu, to viete, kumulované funkcie. Robí v lome tu neďaleko, vraj aby bol blízko svojmu domovu. Býva v robotníckej ubytovni, kde sú väčšinou ubytovaní cudzinci, veď v podstate aj on je stále cudzinec, má to v papieroch , je Český občan. Náš človek a Český občan..? Kto mu vybavil prácu, pobyt , ako sa sem vôbec dostal ? Je tu všetko v papieroch, kedy sa narodil, kde, komu, kde bol pokrstený, kde uvedený do matriky.. Vo Varíne ? Áno tam, narodil sa niekde pri Terchovej.., „nie niekde, ale v osade u Jánošov“. Vstali otvorili dvere do vedľajšej kancelárie, ne stoličke pri stene sedel vyšší robustný mladý muž. Vlasy nakrátko ostrihané, pod nosom mal dlhšie fúzy, okolo niekoľkodňové strnisko. Ako sa dvere otvorili vstal a kráčal k tým dvom Tak čo, ako, som to ja, nie som ? Tlačil ich do miestnosti z ktorej vyšli a ako vchádzal dnu, mierne sa prikrčil.. Zo zvyku.. Počkajte, počkajte, vráťte sa na stoličku, ešte sme neskončili. Poslúchol a opäť sa prikrčil napriek tomu, že zárubňa bola dostatočne vysoká aj pre takého chlapa…

Zatvorili dvere a pokračovali v rozhovore. Tak ste ho videli, čo myslíte je to on alebo nie ? V papieroch má predsa České občianstvo. To má, ale tvrdí, že sa narodil tu, že sa díval, ako ho po odsúdení popravili. Teda, nie jeho, ale jeho bratranca. Tiež sa volal Juraj, narodil sa v ten istý deň neďaleko domu, kde sa on narodil, ale otcovmu mladšiemu bratovi. Jeho otec mal niekoľko súrodencov, kde bol zvyk dávať deťom podobné mená. Takže Juraja, ktorého súdili a popravili v Mikuláši, tak ten sedí vedľa a čaká na vydanie dokladov. Tak pekne po poriadku, kde toho človeka údajne našli ?

Pri Louňoviciach.., to je kde ? V stredných Čechách, konkrétne pri Blaníku… Blaník, Blaník, to mi niečo hovorí, nepovráva sa, že podľa Starých povestí Českých, sú v tom vrchu ukrytý rytieri a čakajú na vhodnú chvíľu, aby zachránili krajinu ? A čo tam robil ? Veď to ! Nik nevie, len zrazu sa tam potuloval zarastený chlap s výzorom bezdomovca a čosi bľabotal, nik mu skoro nič nerozumel, bol úplne dezorientovaný. Ako sa tam dostal, odkiaľ ? Odtiaľto ! Kedy ? Tak to je tiež záhada, nepamätá si to, len hmlisto, že odtiaľto musel utiecť, lebo by skončil na šibenici. Kedysi sa vraj potuloval aj so svojimi kumpánmi Moravou, ale že to bolo pri úteku stále blízko, tak šiel ďalej až uvidel vrch a ako sa k nemu blížil akoby ho priťahoval. Ocitol sa pred nejakým úzkym otvorom a tak sa doň vopchal a šiel stále hlbšie do jeho útrob, nič nevidel, len začul občas z vnútra nejaké zvuky, šiel za nimi. Je to aj v týchto papieroch napísané. Počkajte, počkajte, to chcete povedať …? ústa mal úradník otvorené dokorán akoby potreboval dostať do seba informácie aj ústami. Neuveriteľné, tak on sa ocitol medzi blaníckymi rytiermi v hore Blaník ? Presne to hovorím a je to aj napísané tu, aha a prstom ďobe do názvu Blaník. Vyšetrili ho ? Myslíte, či bol na psychiatrii ? Áno, či to má v hlave všetko v poriadku. Má, pozrite sa, mená odborných lekárov, docentov, kandidátov vied.. Tak aj tí zistili, že toto je naozaj, skutočný zbojník ? Tak pozor, on už nezbíja, zbíjal. A čo robil v tej hore ? Spal. To akože vošiel dnu a nik nemal z tých dnu nič proti tomu, aby pri nich spal ? Nie. Úradník neveriaco krúti hlavu úplne sklonený nad papiermi, prehadzuje listy a letkom číta slová, nadpisy, mená. Rozprával sa tam s niekym z nich ? Nie, spali a poriadne tvrdo. Vie, že tam bol riadny smrad, veď viete, stáročia sa tam nevetrá… Tak toto už normálny človek nezhltne, aby tamten za dverami prespal stáročia a nezostarol, vlastne mal byť už dávno mŕtvy ! Pozrite, vysvetľujte si to ako chcete, hovorieva sa, že nebol jediný, ktorému sa stalo, že sa ocitol v útrobách hory a kým si myslel, že ubehol deň, prešlo päťdesiat rokov. Keď vyšiel z útrob, nič nespoznával a ani jeho nik nepoznal. Ako sa píše v kronikách, bol to kováč a opravoval rytierom zbrane. Spomína sa aj mladé dievča, ktorej sa zatúlala ovečka a pri jej hľadaní sa ocitla v útrobách hory, kde nejaký čas upratovala a starala sa o vojakov. Dostala za to štedrú odmenu v podobe zlatých dukátov. Počkajte, ale toto sú povery, povesti, fikcia. Alojz Jirásek žil o dve storočia neskôr ako Jánošík. No a čo ? Vy neveríte, čo sa stále povráva o Blaníku ? Určite tú horu preskúmali skrz naskrz a nič neobjavili. A čo na tom ? Máme tu živého svedka a ani jemu neveríme ? Hmm, hmm, buď preskakuje tomu za dverami alebo nám, som racionálny človek a ani ako dieťa som veľmi neveril poverám…Dobre, dobre, pozrite tu čítam. „ Keď našu družinu lapali, ukryl som sa v hlbokej skalnej dutine. V nej prečkal do tmy a potom som sa nejaký čas potuloval druhou stranou Tatier“. Myslel tých Vysokých, či Nízkych ? Pravdaže Vysokých, Poliaci ho nehľadali.. Potom sa prišiel pozrieť, ako ho vešajú na hák, teda, jeho bratranca. Dostal obrovský strach, veď len predstava visieť na háku…

Už skôr sa ho naše úrady pýtali, keď sem prišiel pracovať, či je naozaj pravý Jánošík. Darmo vysvetľoval, že je, neverili a neveria. Pýtali sa, kde sú nazbíjané poklady, že to by aj on rád vedel, stále krčil ramenami, že nevie, všetko sa zmenilo. Bol viackrát v Terchovej, nič nepoznal, vlastne áno, Rozsutec, Stoh, Kriváne, kopce okolo, aj doliny, Vrátnu. Ale aj tá je dnes na nepoznanie.. Bol aj na Kysuciach, aj v Klenovci, na Orave, všetko je zmenené a úplne cudzie. Tak prečo žiada o naše občianstvo ? Lebo sa tu narodil, tu pracuje, chce žiť ! Ja s Českým občianstvom, bol by som veľmi spokojný. Ale ani on nechce nič meniť, ale chce mať aj naše. Píšu, že je šikovný, veľmi rýchlo sa učí. Jasné aj klamať, že ?, veď bol zbojník. Hrdina. Noo, dnes sa na toto hrdinstvo ináč pozerá. Bol kuruckým vojakom, bol aj cisárskym vojakom. Tak prečo sa dal na zbojníčenie ? Vieme aká bola doba ? Vieme, ako nevoľníkov zdierali ich páni ? A dnes ? Ty si myslíš …? Chvíľu je ticho..

Nie, nie, nemusí zbíjať, pracuje, dostáva mzdu, smeje sa, že peniaze nevidí ako prichádzajú a nevidí ani, ako sa míňajú. Len mu cinkne v mobile, ako je na tom.. Takže zvláda dnešnú techniku ? Postupne, učí sa síce rýchlo, ale nie všetko ide podľa predstáv..Povedal, že keď pracuje bagrom, chvíľami má pocit, že zhŕňa k sebe premenené poklady uložené v útrobách zeme, ktoré sa stáročiami zmenili na horninu.. Ak získa naše občianstvo, nebudú problémy ? Aké ? On ? Nie, nie, je pracovitý, práca sa mu páči, len by chcel bývať bližšie k Terchovej, pozerať na okolité kopce, ktoré mu pripomínajú rodinu, priateľov, frajerku.. Ozaj, našiel si už nejakú ? Možno aj má, ale do toho sa úrady nestarajú.. Dostane občianstvo, časom si založí rodinu, určite ! A čo potom ? Zistí, že darmo tu drie, peňazí bude čoraz menej a bude ich potrebovať stále viac. Deti začnú študovať, bude chcieť mať vlastné bývanie, možno dom v rodnej obci.. Čo potom, ak si povie, že keď vrchnosť kedysi zdierala jeho rodičov, rodinu, dedinu, povie dosť, stačilo, takto teda nie ! Otočí a vráti sa do starých šľapají ? Myslíte, že sa opäť dá na zbojníčenie ? Ale po novom, ako to robia tí hore dnes, sofistikovane…, učí sa rýchlo. Treba ho sledovať, nikto nikdy nevie, čo sa z koho časom vykľuje. Dobre, zavolajme ho sem. Keď vošiel, posadili ho k stolu, začali sa pýtať. Narodili ste sa v Čechách ? „Podľa papierov áno, ale už som povedal, že tu, neďaleko“. Dobre, napíšeme, ako to máte v dokladoch, Louňovice pod Blaníkem, rok narodenia, mesiac, deň, meno Juraj Jánošík.. Zatiaľ trvalé bydlisko neuvedieme, to stačí dopísať neskôr.. Nové doklady so Slovenským občianstvom si môžete do mesiaca vyzdvihnúť, to je zatiaľ všetko…