Spoveď
Z práce sa ponáhľam, unavený domov,
teším sa na oddych, konečne, ťažká šichta za mnou.
Ako vždy, práce bolo veľa, času málo,
na chvíľu si sadnúť, vydýchnuť, nič sa nedalo.
Ešte kúsok pred sebou mám,
zamyslený, nad prácou dumám.
Zachytil som hudbu, organ neďaleko znel,
prerušil myšlienky, počuť tichý spev.
Nedalo mi, nohy samé za hudbou išli,
vkročil som do chrámu, zvuky naraz stíchli.
Prežehnal som sa, v mene Otca, i syna,
čosi sa deje, niečo ma omína.
Vpredu oltár vysoký stojí, svätých neúrekom, s dlhými bradami,
možno boli hriešny ako ja, vie to len ten, nad nami.
Kňaza som zazrel, modlil sa a ?, zbadal ma ?,
kývol, vitaj synu, ja ?, nie si môj otec, ani mama.
Prišiel som k nemu, ponúkol mi sadnúť si,
vidím synu, únavu v očiach, smútok na duši.
Naozaj, nemám otče za čím smútiť,
práca ma zmorila, núti hýbať sa, neustále krútiť.
Prikývol, oddýchni si synu, pomodli so mnou,
ja ?, modliť sa viem, no chcem ísť domov.
A predsa sa pomodlím, spolu s ním,
odriekame zdravasi, Bože, únavu zo mňa sním.
Chceš synu spoveď, naozaj neviem, chcem ?,
mám sa cudziemu zveriť, čo poviem ?
Všetci sme hriešny, mojich hriechov je náramne veľa,
otče, poraďte, neviem ako začať, duša očistiť sa chcela.
Kradol si, podvádzal, nebodaj zabil,
čím si sa synu najviac previnil ?
Nie otče, nič také, naozaj, to by som nemohol,
len čím by som svedomiu uľavil, pýchu ohol ?
Začnem, je desať hriechov otče, ktorým začať ?,
nespovedáš sa mne synu, Bohu do náručia, tam ma chce vlákať ?
Viem sa hnevať, občas aj lenivý viem byť,
smilnil som, nadával, viem aj piť.
Nenávidel som otče, to aj ja synu,
klamal som, to vari každý vie, ak má príčinu.
Už neviem otče, čo by som ešte,
hrdlo mi zovreli, divné, silné kliešte.
Vyprosím ti synu Božie odpustenie,
a zároveň dávam sväté rozhrešenie.
Kajaj sa a pros v modlitbách o pokoj na duši,
nech hriechy z nás sníme On, náš nepokoj zruší.
Konečne vstanem, chcem odísť,
slza lícom mi steká, synu, opäť niekedy môžeš prísť.
Utriem ju, za ňou potok, zastaviť nedá sa,
úľava prichádza, nádhera, krása.
Nevadí synu, to sa tu stáva,
uľavilo sa ti, silu ti On dáva.
Požehnal ma rukou na čelo,
teplo ma oblialo, nič nebolelo.
Poďakoval som, rozlúčil pozdravom,
ako sa patrí, s Pánom Bohom,
uvidíme sa opäť, určite,
Boh vás opatruj, ďakujem otče, nového človeka teraz vidíte.
