Josef Václav Sládek : Lesní studánka /Zvony a zvonky 1894 /
Dovolil som si využiť námet prvých dvoch riadkov jeho básne a pokračovať po mojom…
Podľa „Znám křištálovou studánku“
Poznám krištáľovú studničku,
vôkol nej je hlboký les,
za splnu.., tancujú pri nej víly.., hore bez..,
ani dole nič nemajú..,
pred tancom, odev svoj, všetky zvliekajú..
O studničke, sa dopočuli mládenci..,
o vílach aj o ich tanci..
Niektorí, studničku lesmi hľadajú..,
mať šťastie, ako ju nájsť..,radu od kde koho pýtajú.,
aby napokon stratených.,pohltil krištáľový svet…
Bol mládenec, ktorý studničku našiel,
smelý, zvedavý..,úplne ku nej zašiel,
tam ukrytý čakal na spln., na víly…
Prišli, odevy zhodili, ach.., mládenec stratil sily..,
vo víre spevu tanca.., devy mu počarili…
Hej mládenec.., tancuj, pridaj sa k nám..,
ani pohnúť sa nemohol, stŕpnutý.., stál tam..,
po chvíli, nohami rukami už hýbe., tancuje.,
spieva s nimi, bez šiat.., teší sa, raduje…
Nad ránom, všetko naraz zmizne..tanec, spev,
je len studnička, tichý les, po mládencovi..,odev.
Ešte niečo, je pri studničke, roztrúsené v tráve..,
zelené, modré.., červené…, sú rubíny pravé..,
farebné kamienky., sú tam, stále..
Jeden väčší, červený.., iný mládenec našiel..,
víly hľadal, do hlbín lesov., odvážne zašiel…
Kým kameň prešiel, rukami zlatníckych majstrov,
pripomínal ľuďom.., krištáľovú studničku, hĺbku lesov..,
mládenca, víly.., v spomienkach, v podobe nádherných šperkov..
Skúste pozrieť, či práve váš, je ten pravý..,
vsadený v prsteni, náramku, do náušníc..,je začarovaný, červený.., ligotavý…
