Prestaňte štekať vojnoví štváči
Otrhaný, chromý, bosí
o skyvu chleba, šat bez dier
lakomých nevšímavých prosí
tí prstom ukážu, skríknu, žobrák, ta sa ber
On nie je chudák, bol zajatec, je navrátilec
vojna rokmi tvár, telo poznačila
prosí o trocha jedla, vraj opilec
nejedna guľka, črepina mu ruku, nohu trafila
Unavený putuje cudzou krajinou
bojoval za nich, psov naň huckajú
nie, nie je mu táto zem domovinou
za cudzích bojoval, tí ako vrany krákajú
V čej vojne životy druhovia položili
v rozklade dnes hnijú, v zákopoch
v čej jeho život beštie bez sŕdc ohrozili
z domu, jediný prežil, zo štyroch
Zákony na chudobu boháči vymysleli
vojny sa im zachcelo
zlo do nich vstúpilo, úplne osprosteli
lúčenie s domovom, ach, veľmi, veľmi bolelo
Pred očami mamka má otvorenú náruč
zabitých bratov, švagra, deti otca už neuzrú
zahynuli, o tom hovoriť, ústam poruč
prečo, za čo, nevinní mrú
Tak už prestaňte vojnoví štváči
štekať ako besní psy, ak chcete vojny
no mrieť za ne, to sa vám nepáči
tak nežeňte do nej ľud, mierumilovný
