utekám, strach prenasleduje ma všade,
biela nočná košeľa veje za mnou,
bosé nohy dotýkajú sa studených schodov,
sviečka blikotavé tiene kreslí na stenách,
už mnoho rokov sníva sa mi tento sen,
kam idem a prečo? neviem, no bojím sa,
blíži sa niečo zlé, pomaly, kradmo berie mi
nádej na život, melanchólia vládne mojim dňom,
milý môj, vráť sa ku mne, boje sú zbytočné,
nechal si ma tu, hrad je prázdny, len tie tiene,
veľa nocí prešlo, kedy sme šťastní ležali v posteli,
mám myseľ temnotou zahalenú, vraj som zošalela,
už som skoro hore, sviečka pomaly dohorieva,
zapriem sa do ťažkých dverí hradnej veže,
ľadový vietor ovanie moju uslzenú tvár,
sviečka vypadne mi zo skrehnutých prstov,
nočný chlad, mesiac a strach, pocit prázdnoty,
pomaly priblížim sa k okraju okna vo veži,
ach nie, na chvíľu preberiem sa z letargie,
čierny tieň za mnou blíži sa ku mne, ešte kúsok,
z tieňa stáva sa postava pekelná, len skoč moja milá,
neviditeľné pery šepkajú mi do ucha, opustil ťa,
NIE! vráti sa, no opäť ten snový stav, vyjdem na parapet,
vietor oprie sa mi do šatov, vlasy poletujú okolo tváre,
posledný pohľad do diaľky, jemne otváram dlaň,
neboj sa, bude dobre, počujem šepkať ten hlas,
zbohom milý môj, bude to len chvíľka bolesti,
už na dlažbe ležím, krv rozlieva sa na chladnom kameni.
… timor … pax … solitudo … / strach, pokoj, samota /
Hlasité předčítání