Hnevám sa a smútim zároveň,
na skale vystupujúcej uprostred jazera,
hýbem vodnou hladinou,
bola ako zrkadlo, kľudná, tichá, nemenná.
No už nie je, môj plač zodvihol vody jazerné,
moje zúfalstvo vytvorilo obrovské vlny,
už nedokážem stáť, kľačím na holej skale,
kričím, vlny sťa obrovské steny narážajú na brehy,
voda hučí, pení a a a a a a ach,
vodné víly majú v očiach strach,
Prestaň! Dosť! Vieme, tvoja bolesť je veľká.
Každá slza čo vypadne mi z očí
je jedno utrpenie ľudí,
každý ston je vašou bolesťou,
každý výkrik vaším zúfalstvom.
Mágiou beriem vaše nešťastia,
radosť dávam, lásku a šťastie ponúkam
opäť počujem šepkanie bytostí,
ich prosiace hlasy, stačí.
No ja …
Voda už tíši svoju silu,
jazero je opäť kľudné,
moja moc je očistená,
budem pokračovať v pomoci.
No raz ma to zabije!
Ako jemný opar
budem sa vznášať
na vodnej hladine.
… raz …
ako
bytosť obidvoch mocných strán,
ako
BOSORKA
magia potens est … amor potentior
/mágia je mocná, láska ešte mocnejšia/
Hlasité předčítání