To ako sa budem cítiť, záleží na tebe, priateľ môj,
v dávnej minulosti by si gentlemanom bol, váženým,
bohatý múdrosťou, s plnými truhlicami diamantov,
vládol by si z krásnych hradov, lovil zver v tajomných lesoch.
Vozil by si dámy v prekrásnych kočoch, ťahaných mocnými koňmi,
krásny čierny kabátec, zlatom vyšívaný, palička, čo dýku ukrýva,
hodinky v kapsičke schované, vysoké čižmi naleštené, u pásu plný mešec,
na tvári arogantný úsmev, znudený, povýšenecký postoj, kráčal vpred.
Ľadovým pohľadom po spoločnosti prejdeš keď vstúpiš do dverí, dav stíchne,
si pánom každého plesu, hazardných hier pri malom stolčeku, alkohol v ruke,
každá dáma si ťa ako manžela predstavuje, no ty záujem len predstieraš,
srdce máš prázdne, dušu čiernu ako peklo samé, nik nepozná tajomstvá tvoje.
No dnes večer si môj, milý priateľ, prijala som tvoje nezvyčajné pozvanie,
môj odev je s tvojím v rovnakom štýle, čierne kamienky lesknú sa pod lustrami,
len červený amulet na mojom belostnom hrdle žiari, k opatrnosti nabáda,
nemusí, viem kto si, priateľ môj, peklo v sebe schovávaš, drak drieme ti v duši.
Dnes je tá noc, kedy vyslovím svoje želanie, šepkám do temnej noci,
len ty počuť budeš slová naliehavé, vyslovenú prosbu či vyznanie?
Vypočuješ Bosorkinu spoveď, zostaneš priateľom naveky, či spáliš šepkajúcu ženu,
pokiaľ čierna svieca dohorí, v krypte pod hradbami.
To ja som tá, čo pozná tvoje tajomstvá, tak povedz, ako sa budem dnes cítiť,
ako v plameňoch pekelných, keď necháš ma upáliť, či budem tvojou dámou,
po drakovom boku chodiť, tak odpovedz na volanie moje, svieca dohorieva,
tvoje temné ja víťazí, pozvanie na smrť prijala som od teba, teraz to už viem.
Ľadovým pohľadom pozeráš sa na mňa, keď sluhovia hodili ma pred teba na zem,
nikdy som ťa nezradila, no neveríš mi, vidím okolo teba čierny tieň, nie si to ty,
už cítim plamene na svojom tele, v tajomnom lese hranica horí, verila som ti,
drak môj, si ovládaný peklom, nechcem s tebou bojovať, odpúšťam ti… svieca dohorela …
… ego morior … /… zomieram … /
Hlasité předčítání