Spútali ma okovami, ku kameňu prikovali
mňa, ktorá milovala voľnosť
nechali ma kľačať na studenej zemi
mňa, čo v lese na jemnom machu ležala
moje ruky hyzdia hlboké rany od ťažkých okov
moje jemné prsty polámali
čo masti miešali, chorých držali
s ich posledným výdychom
chodili pozerať sa, áno ešte dýcham
či dožijem sa popravy
moje ohnivé vlasy vás vždy dráždili, hnevali
moje vedomosti ste zatraťovali, však často využívali
už nehodím sa vám, tak visím v reťaziach
tvár už nie je krásna
z iskričiek v očiach nezostalo nič
môj oheň v srdci už len tlie
čakám ranné zore
kedy skončí moje utrpenie
smutný pohľad upriem k oblohe
k malinkému okienku na strope
zatiaľ vidím len mesiac, hviezdy nie
hlava klesne, na kolená padnem
bolesť v ramenách pocítim
slzy padajú na chladnú zem
šaty dotrhané, len ťažko skryjú telo doráňané
keď ráno si pre mňa prídu,
aby ukončili moje trápenie
na vozi ma povezú ako zločinca
za to, že som mala rada vôňu lesa
jazierko s vodopádom, draka
lesné víly a kvety plávajúce na hladine
svit Luny, spev vtákov, milovanie
tak už nech prídu, nedokážem ani vstať
nohy bosé, vlasy krvou a potom zlepené
myslím, že nedožijem rána
už nikdy neuvidím lásku v tvojich očiach
jemný výdych, odchádza duša z tela
prepáčte mi, nemám už síl
nešťastie a smútok môj oheň uhasili
ssss…..len dym….vyšli hviezdy…
Hlasité předčítání