Dá sa stratiť niekto koho nemáš? Koho si nikdy nemala? Nevieš aký je, ako vyzerá, čo cíti, čo robí. Vieš len , že existuje, že niekde tam v diaľke ti napíše písmenká. Úprimné, krásne, hnevlivé, smutné alebo vôbec nejaké. Časom ho spoznávaš, zvykneš si na jeho prítomnosť vo svojom živote. Aj keď je stovky kilometrov od teba je ako priateľ, ktorý nikdy nesedel pri tebe ani nikdy neodišiel, ale poznáš ho lepšie ako seba. Možno? Chce to čas, záujem, snahu a áno lásku k nemu v akejkoľvek forme. Jemnej, láskavej, nežnej, vášnivej, neskutočnej.. Každým dňom si mu bližšie a bližšie. V hlave, v srdci. Začal byť kúskom tvojej duše – teba celej. V duchu sa s ním smeješ, rozprávaš, hneváš sa na neho, hladíš ho pohľadom, myšlienkou. Nakoniec sa stane celou tvojou súčasťou.
Nevieš bez neho ráno vstať,
nevieš bez neho obedovať,
Nevieš bez neho večer zaspať.
Ani snívať bez neho v noci nemôžeš.
Je s tebou na každom kroku, v každej bunke tvojho tela, je tvojou súčasťou. Raz nastane ticho. Ráno už nevstaneš, neobeduješ, nespíš, nesníš. Svoje neopodstatnené predstavy vysvetľuješ všelijako. Čím som? Čím som bola? A vôbec ešte som? Hlúpe otázky. Čo sa stalo? Nič. Vôbec nič. Ale teba to trhá na kusy. Nevieš, nemôžeš, nedá sa… Prežiješ? Musíš.
Lebo čo ak zajtra?
Možno…
Hlasité předčítání