ty ublížil si môjmu srdcu, chcel si, aby som padla na kolená
to nedovolím, pozerám ti priamo do očí, neskloním hlavu pred tebou
slzy tisnú sa mi do očí, no ty neuvidíš ani jednu, nie si toho hodný
kvet padá mi k nohám, pošliapem ho pred tebou, zničím úbohú krásu
už nikdy viac neuvidíš moju tvár, nepocítiš pohladenie mojej dlane
na objatie zabudni, nie je pre teba, šťastie zamrzlo mi v duši
už teraz kráčam po inej ceste ako ty, len ešte to bolí
musím ísť ďaleko od ľudí, do iných svetov, svojich, magických
zatínam päste, pery pohryziem si do krvi, na brehu rieky temnej
stojím a chcem vykričať bolesť v srdci, pred sebou vidím inú tvár
ruky dvíham k vodnej hladine, zastav sa rieka divoká, prikazujem
kde si, drak môj, svoj obraz do tvojich snov prenesiem, počuješ?
vidím ťa, na lavičke zaspal si, neviditeľnou rukou pohladím ťa
spi, priateľ môj, zvládnem svoj bôľ, môj hnev končí s tvojím kľudom
rieka opäť naberá na sile, tečie svojou cestou, prebúdzam sa na jej brehu
som to opäť ja, silnejšia vo svojom žiali, kľudnejšia vďaka priateľovi.