Oprel sa o dvere. Pozeral sa na ňu. Sedela, nevšimla si ho, ale cítila pohľad. Nie hociaký. Jeho pohľad. Zmes ľahkého nezáujmu, žiadostivosti a arogancie. Podišiel bližšie. Spozornela. Jej srdce začalo rýchlejšie byť. Zodvihla hlavu a pozrela na neho. Vyzeral ako boh. Obtiahnuté tričko, pekná tvár, záhadný úsmev, Jemný pohľad. Zrazu stál pri nej. Bol veľmi blízko. Nechoď ďalej, nerob nič. Len mlč a buď tu. Len…poď bližšie. Rob všetko čo robíš v mojich snoch. Pozeraj sa , usmievaj a …hlaď ma. No tak , zbláznim sa. Priblíži sa k nej. Pohladí ju po tvári, postrapká vlasy. Motýle v bruchu ju šteklia. Tak čo? Čo bude ďalej?. Zahráva sa s ňou. Úsmev, pohľad a opäť dotyk. Palcom pohladí jej pery, pohladí šiju, hlboký pohľad do očí. Veď sa roztopím. Horím. Nepobozká ju. Je to len hra. Spaľujúca, nevinná. To ona je nevinná. Alebo on ? Obaja. Odíde. Iskričky mu hrajú v očiach. On vie. Ona nie. On chce. Ona…chce viac. Vráť sa ! Pomaly sa otočí a vráti sa k nej. A teraz ? Nedá sa čakať, nedá sa pokračovať.
Položí ruky na jeho hruď, krok k nemu. Blízko. Nepohne sa, neuhne. Len stojí a čaká. Hladí ho po tele, vyzlieka tričko jemne prejde prstami po bruchu, nájde opasok, rozopne nohavice…Chytí ju za ruku. Ona sa jemne usmeje. Čo? Nemáš odvahu? Pritiahne ju k sebe. Hľadí do očí, zašepká jej do ucha otázku Si moja? Pobozká ju. Hlboký ston, jazyk v ústach…Bozkávajú sa akoby mal nastať koniec sveta.
Prestal. Dosť. Čo robíš? Je to sen? Nie krásna žena a krásny muž.
Dokončia to inde.
Hlasité předčítání