Utekám a stojím na mieste,
volám a nikto neberie,
kričím a nikto nepočuje,
plačem a nikto nevidí.
Pýtam sa a žiadne odpovede.
Pár skutkov a milosrdné spovede.
Idem a neviem smer.
Neviem, do ktorých ísť dvier.
Dva kroky dopredu a štyri späť,
myslím, že ten istý deň je tu opäť.
Oči otvorím i keď stále ešte spím,
už na krásne konce, bohužiaľ, neverím.
Láska, viera, nádej...matka 24/7
Čas je najlepší liek...
Bolesť nikdy neprestane, len som sa s ňou naučila žiť.
Hlasité předčítání