Snad hviezd sa opýtať ,kam mám ist.Osud mi porucil s mysteriou mám žiť.
V očiach lesk a hviezdny prach, ma este vôbec o mna strach? Brazdia jej myšlienky hlavou tak ako mne? Hodiny a týždne prebdene za volantom, ach Boze môžem ja za to aký som? Prečo túžba je tak veľká, Prečo som na veky z hriechom spiaty? Že slovo laska mi cudzie nie je, prenasledovany som a prekliaty.
,,Na hranicu s nimi,k nám už nepatríte”. Revu jak posadnutý. ,,A dlhy?Dlhy nám kedy zaplatíte”? Na cestu daleku som sa vydal, až za obzor zabudnutia, abych pocestnych sa dalej pital Amora nech Anieli prebudia
Zo samotou sa schádzam, slovo ,,Ja” je môj tieň v krupobiti a v daždi svoj boj zvádzam v nádeji že uvidím zajtrajší deň.
Lenivý dazd a blate vrana, v mndlobach ja vyzývam svojho Pána. Vieru svoju som v sazku dal, minulost ma predbehla,život som len bral.
Hlava zvesena,ruky pozdĺž tela, na krídlach cudzích si mi láska odletela. Len si let ,láska let, tvoj tieň sa mi už v diaľke stracia viera v nás ta prebudí veď za obzorom zabudnutia spomienky sa ti vratia.
Preco ludia pre úsmev a prstienok nas ukamenovat chcú preco im pusa nasa vadi,či lasky viac nechcú? Laska krídla má,oni sa nám smejú, ked ale vzlietnuť nevedia,potom len klaju.
Hviezdy vyšli,snad ich sa opitam,kym zase pôjdu spať, kam mám ist,jak mam zit a skym sa smiať…
Hlasité předčítání