Jedno nedeľné ráno ma počká vlažná káva na okne
A ja sa nebudem báť zajtrajška
Jedno nedeľné ráno vás všetkých stratím
A vo svojom obore hodnôt nájdem seba a spomienky
Čoskoro skončí veta, príde nadpis
A pod neho prvá odrážka
Čoskoro cesty k vám vzdialim a skrátim
A z výrokov o láske ostanú ledabylé domnienky
A čochvíľa ma to prestane trápiť
Celé to nekonečno chýbaní
A raz budem mať ako Jana Kirschner pokoj v duši
Alebo sa odsúdim za zradu úspechu
A čochvíľa sa nebudem musieť vrátiť
K zdanlivému počtu nevyslovených vyznaní
A raz budem vedieť že príliš veľký zápor veci ruší
Tým pádom v týchto slovách nájdem útechu.