jemne, nenápadne, prichádza koniec, ktorý si ani nevšimnem
môj život sa mení, chcem či nechcem, bez možnosti návratu
všetko je iné, šedé, ale ešte niekde plamienok minulosti vidím
aj ten čoskoro pominie, popol zostáva na mieste, môj už vietor unáša
slnko bolo priveľmi horúce, ako Ikaros padám k zemi
nemám rada teplo, nedá sa pozerať do slnka bez prižmúrených očí
vrátim sa späť do tieňa, k striebornej Lune, kde chlad je môj
tu nemusím schovávať sa za žiaru, tu sama sebou som
v tme žiarim jasnejšie, mám moc nad sebou,
strácam pochybnosti o svojej hodnote.
Tu naozaj žijem.
Hlasité předčítání