Jedna návšteva veľkého hradu,
krásna prehliadka, nádherné záhrady,
park ako z rozprávky, lúky, lesy, lavičky,
fontána za hradbami.
Obloha sa zatiahla čiernym mrakom,
och, čo to je? Príroda sa mračí,
nestihnem utiecť, voda začína sa valiť,
veľké kvapky padajú z neba
ako slzy nešťastných ľudí, z ich smutných očí.
Ponáhľam sa, zrazu počujem dupot konských kopýt.
Pán tryskom letí rovno na mňa, mám strach,
rozdupe ma, bojím sa koní,
nemá zbroj, je krásny, plášť veje za ním.
Zrazu blesk preťal čiernu oblohu,
už strach mám obrovský,
kôň sa približuje, schmatne ma ruka silná,
vysadí na zviera, drž sa, moja milá.
Cvála preč cez lúku, mieri k lesu,
trasiem sa strachom, aj zimou z mokrých šiat,
do svojho plášťa ma zabalí, k sebe pritlačí,
je mocný, jemný, nahnevaný?
Ďalšia rana Božia z oblohy,
už nemám strach, v jeho náruči,
jemný bozk vtlačí mi na pery,
” Ach, Pán môj.. ďakujem.”
Hlasité předčítání