Pamätá si každú jednu časť teba.
Každý starecký fľak na ruke.
Tvoj vdovecký hrb na chrbte.
Tvoju jazvu vo vlasoch,
vôňu práve upečených kakaových koláčov.
Pamätám si každý pohyb tvojich rúk,
keď si koláč miesila.
Každý jeden prísny pohľad,
aby som už ticho bola.
Každý jeden pohyb prstov,
keď si sedela vedľa mňa v kostoli.
Nestihla som ti povedať, prosím, odpusti mi.
Nebolo u nás zvykom vyznávať si lásku.
Objať sa len tak,
zakývať, keď mi išiel vlak,
dať bozk na dobrú noc,
povedať ľúbim ťa tak moc.
Pamätám si, keď som bola chorá,
a ty do nemocnie si ma niesla bosá.
Pamätám si, keď si spadla v aule na prímačkáh,
a na každú skúšku ma sprevádzala v rukavičkách.
Pamätám si tvoj posledný smiech u mňa v obývačke,
keď sa ti brucho natriasalo od smiechu.
Pamätám si tvoje posledné jedlo na lyžičke,
a o pár hodín už mŕtvu v čiernom mechu.
Nezachránila som ťa.
Nepovedala som, že ťa rada mám,
že za všetko sa ti omlúvam.
Neobjala som ťa pred odchodom.
Nedala som ti posledné zbohom.