Kráčaš, nohy sa nedotýkajú zeme,
v mojej mysli si NEskutočne NEskutočný,
oheň v tvojich očiach je chladný, no horí vášňou.
Bojím sa ťa dotknúť perami, skúsim len snami,
kde môj dotyk bude éterický.
Nebudem sa chrániť pred chladnými plameňmi.
Jemným závojom prejdem ti po tvári,
teraz ja zhorím vo vášni, tie pery, oči,
v ktorých plameň horí, komu patria?
Sú naše, vidím v nich teba a ty mňa.
Predsa len si skutočný, obzriem sa pri východe slnka.
Plachta je pokrčená.
