Aký je to cit, čo v srdci uchovávaš,
krásnymi slovami oslovuješ ma,
vraj láska, či vrúcny pocit pri mne máš,
si zrejme šťastný, keď sa usmievaš.
Mala by som oplatiť šťastie, čo mi dávaš,
no ja ho necítim, nemám za čo uchopiť tvoj pocit,
vraj lásku od teba dostávam, možno niekedy
pri sľubovanom stretnutí, dozviem sa viac.
Spoznám pocit, že som milovaná,
že ti chýbam, že chcel by si ma pobozkať,
pocítim dotyk, čo sľubuješ neskôr, niekedy,
budem vedieť, že toto je láska od teba.
No zatiaľ sú to prázdne slová, city
čo nevedia rozprávať, nič nedávajú,
len čas, čo plynie príliš rýchlo medzi nami,
v pamäti stopa po tebe chladne, tieňom sa stáva.