Rozprávka so šťastným koncom?
Každý osudu svojho je strojcom.
Biele šaty, vlečka, kone,
malé dieťa o deväť mesiacov v lone.
Že by život dráma bola?
Na päty sa nám začala lepiť smola.
Zdravie, šťastie, pohodu,
všetko stratené,
Nechať zhorieť stodolu,
dva životy zmárnené.
Niekedy horor i groteska,
keď sa domov vracal ako príšera lochneská.
Smútok, žiaľ si zapíjal,
zabudnúť si tak veľmi prial.
Na náhrobnom kameni má epitaf vyrytý,
„Nemohol som, bez vás, žiť viac život prehnitý.“
A tak či rozprávka, dráma a či horor
s akýmkoľvek koncom,
každý je osudu svojho strojcom.
Hlasité předčítání