slovo … pocit … slovo
moje … tvoje … tvoje … moje
naše … naše … naše
~
Kto pochopí dotyky
vzácne, vzdialené,
viac nedostupné,
pamätné?
~
Ak môžeš odpusť
sebe veci neurobené,
v tej chvíly boli asi správne,
necítené, nechcené.
~
To len mne zrkadlil sa
smutný pocit v padajúcej slze,
keď nočným tichom
niesol sa môj vzlyk.
~
Ty už si bol ďaleko,
telom aj myšlienkou,
nevadí, veď dal si mi to,
čo ešte nikto pred tebou.
~
POCIT …