Putovali spolu, on a ona,
Putovali spolu, muž a žena,
Putovali spolu, svetlo a tma,
Putovali spolu, Drak a Bosorka.
Čierny a biela, láska ich spájala,
povedz, Pútnik, bolo to naozaj?
Počul si už o spojení dobra a zla?
Jeden druhého chránili, milovali sa.
Tak šepkali si ľudia, bohatí aj chudobní,
Pútnik rozprával im legendy, tu zobral, tam pridal,
slová z úst mu vychádzali, príbehy tvoril rád,
no nevedel, že osudy srdca život píše sám.
Kto stretol Bosorku a Draka? Kto to šťastie mal?
Oni ako sen prechádzali temnými horami
šťastní spolu, na ich ceste storočiami,
no príbeh aj temnú stránku má, peklom písanú.
Pútnik sa len zamračí, ošíva, daj pivo a ty hraj,
rozpoviem vám, ako to bolo, no koniec nečakaj.
Akože, niet konca? Každý príbeh ho má, odpije z piva,
to je možné, no tento nie, je v tom mágia.
Celá krčma stíchla, aj pes v kúte nastražil uši,
no tak, Pútnik, už konečne rozprávaj.
Na začiatku vekov, čarovné bytosti po Zemi chodili,
niektoré dobré srdce mali, iné priamo z pekla povstali.
Lucifer poslal na zem démonov, drakov, zlé bytosti,
Boh zoslal nenápadné, múdre, milé, obetavé ženy.
Nehodní ľudia ich volali bosorky, čarodejnice,
ak potrebovali pomoc, nachádzali ich príbytky,
ak nálada sa zmenila, do ohňa ich hádzali,
znaky na nahé telo vypaľovali, vlasy strihali.
Ale veď to aj dnes sa robí, ľudia z krčmi volajú,
myslenie nezmeníš, povzdychne Pútnik a pokračuje,
démonov viera v Boha zahnala späť do pekla,
no draky zostali, Lucifer premenil ich na mužov.
Opäť stály hosť zvolá, s pivom v ruke, neistým postojom,
ako môže drak mužom byť, ako ľudský zrak dá sa oklamať?
Zapije Pútnik slová ďalšie, oči sa mu lesknú, ruka zatrasie,
Lucifer je mocný pán, čarami ľudí zbožných oklamal.
Raz prišla veľká búrka, hromi burácali nad horami,
blesky križovali oblohu, ľudia modlili sa v kostoloch.
Boh hnevá sa na nás, ohne pekelné hviezdy prykryli,
draky na šírej oblohe lietali, za noci čiernej bez Luny.
V krčme ticho sťa v hrobe nastalo, pes schoval sa pod stôl,
hovor Pútnik, čo bolo ďalej, ako sa drakov zbavili?
Ustráchaný ľud bosorky zavolal, pomáhajte, čarujte,
pekelných bytostí nás zbavte, my len nášho Boha chceme.
Nechceli ony drakov zabíjať, vedeli kto sú,
no niektoré zapredali svoju dušu zlatu.
Bojovali proti drakom, démonov vzývali,
družky svoje zradili, na metliach lietali.
Draky omámené čarami, hynuli v horách bez pomoci,
No jednému sa pošťastilo zletieť do hory temnej,
k jaskyni cestu našiel, ležal dlho, na pokraji síl,
jeho čierne šupiny stratili svoj lesk, oheň pohasínal.
V tom Pútnik zvolal hromovým hlasom, hrdlo mám suché,
niekto mu podal pohár z pivom, napil sa dlhým dúškom,
čo bolo ďalej, tichúčko prehovorí špinavé dievčatko pod stolom,
zomrel čierny drak, tak ako všetci? tváričku od sĺz utrelo.
Nie aj bosorkám sa podarilo prežiť, no len jedna zostala dobrá,
v tej jaskyni bývala, domov utekala, skryť sa, liečiť z rán.
Už z diaľky vidí známy tieň, veľký, v mesačnom svetle jagavý,
zastaví sa, strachom či vzrušením? Zabije ma? Nie je mŕtvy?
Opatrne približuje sa k nemu, drak zodvihne hlavu,
otočí sa k Bosorke..prečo si prišiel čierny drak,
báť by si sa mal, tu ja prebývam, Bosorka som
pozerá mu do očí, slzu v smutných očiach uvidí.
Premeň sa, šepnem mu, pomôžem ti, ošetrím ťa,
o chvíľu leží krásny muž na zemi, s ranou na hrudi …
Pútnik znovu osvieží svoje hrdlo poriadnym dúškom piva,
do miestnosti vstúpi postava v dlhom plášti …
Pútnik pomaly utrie ústa rukávom od peny,
tak predsa si ma našiel, no, čo žiadaš tentoraz?
Veľa rozprávaš, Pútnik, ale odpustím ti tvoju drzosť,
ak prezradíš, kde si ich videl, Bosorku a Draka?
Vzbudzuješ strach, pane, no nie u mňa,
prežil som veľa na svojich cestách, oni sú ďaleko,
iný čas a priestor, tam nesiaha tvoja pekelná moc,
som večný, nájdem ich a zničím raz a navždy.
Pán rozhliadne sa po krčme, vidí len ustráchané tváre,
jeho dlhý plášť vanie v prievane, odchádza,
Pútnik ťažko na lavicu dosadne, zostarol v tvári,
nebojácnosť predstieral, pekla sa každý bojí.
Zatiaľ niekde inde bosorka masť nanáša na drakove rany,
šepká slová liečivé, malou dlaňou magické znaky robí,
nad drakovou hruďou, Pútnik ďalej rozpráva svoj príbeh,
sem – tam uprie zrak ku dverám, zamračí sa, vzdychne.
Rýchlo vytriezvel, v ruke žmolí kríž, hej, Pútnik, čo je?
dožaduje sa hosť pokračovania, Pútnik nevníma,
mysľou je v iných svetoch, magických, ďalekých,
čo sa stane s Bosorkou a Drakom, ak nájde ich pekelník?
Prudko vstane od stola, lavicu prevrhne, odchádzam, zreve,
musím ich nájsť, nedovolím peklu ich vziať, sú nevinní,
vyletí zo dverí, až hrdzavé pánty vŕzgajú, buch o stenu,
lepšie zabalí sa do deky, silný vietor fúka, búrka je na obzori.
Ale kam teraz? Kde sú? Nasadne na svoj malý voz, vyrazí vpred
s vetrom a búrkou o závod, živly strašné, ukážte cestu, správny smer,
silný hrom zaznie, blesk cestu ožiari, na nej Bosorka stojí, Čierny drak pri nej
Pútnik oprate pevne drží, koníka úbohého brzdí, je to sen?
Cez prudký dážď dobre nevidí, ale sú to oni, našiel ich, či oni jeho?
Bosorka ruku zodvihne, koník sa ukľudní a zastane, vozík zapraská.
Pútnik s námahou zosadne, beží k nim, cesta je plná blata, spadne.
Utekajte, peklo vás chce, málo času máte, zachráňte sa.
Volal si nás, cez storočia a dimenzie, prišli sme na tvoju žiadosť,
Pútnik, tvoje myšlienky zachytila som zúfalé, čo žiadaš?
Pekelník hľadá vás, vypovie Pútnik s námahou, držiac kríž.
Ďakujem ti, viem o ňom, vráť sa domov a modli sa.
Bosorka položí ruku drakovi na hlavu, pozrie mu do očí, usmeje sa,
drak jemne oheň vypustí z nozdier, odchádzajú v búrke a daždi, spolu.
Vtom všetko ustane, stíchne, drak spozornie, Bosorka na kolená spadne.
Zlá sila zasiahla ju do hrude, prudko dýcha, drak krídla roztiahne, chráni ju.
To pekelník objavil sa na ceste, aj živli prestali besnieť je ticho,
tak som vás po storočiach našiel, stihne vás trest strašný,
ja odmenu dostanem, pekelný pán bude šťastný, pomstí sa vám,
draka zabije, Bosorku uväzní, jej sily využije v plameňoch pekelných.
Začne čierne zaklínadlá hovoriť, bránu do pekla chce otvoriť.
Drak myšlienkou k Bosorke hovorí, uteč, zachráň sa, pôjdem s ním.
Nie! Bosorka vezme drakovu veľkú hlavu s láskou do dlaní, neopustím ťa.
Hrdo otočí sa k pekelníkovi, ten dokončí svoje čierne čary, brána sa otvorí.
Znova prírodné živly sa rozbúria, to Bosorka prosí o pomoc Matku Zem,
vytvára ochranný kruh okolo draka, chráň ho, prosím, dobré srdce má,
skláňam sa pred tvojou mocou, vypočuj moju prosbu, prosím,
ja pekelníkovi odovzdám sa dobrovoľne, vystúpi z kruhu, blesk udrie silno.
Čierny drak bojuje s ochranným kruhom, nie!, nechoď, prosím,
ohňom chce všetko zničiť, myšlienky vysiela k Bosorke, milujem ťa.
Bosorka posledný pokus urobí, no peklo je silnejšie, mizne v bráne pekelnej.
Drak šialený bolesťou konečne prelomí kruh, vzlietne do búrkových mrakov.
Bojuje s pekelníkom, Pútnik schováva sa za vozom, zlé čary oslabujú draka,
stráca silu, blesky osvetľujú bránu pekelnú, tu tenký lúč bieleho svetla
prúdi z brány, zasiahne pekelníka, preruší čiernu mágiu, drak spáli ho na popol,
no peklo pohltilo Bosorku, brána už neexistuje, len búrka a neskutočné ticho.
Čierny drak padá z rozbúrenej oblohy, zranený, nešťastný, skoro mŕtvy,
na mokrej zemi premení sa na muža, Pútnik pribehne k nemu,
naloží ho na vozík, pomodlí sa, odchádza do neznáma, kolesá škrípu na ceste,
polomŕtvy muž leží nehybne, len z oka mu veľká slza vypadne …
Po rokoch vstúpi Pútnik do krčmy, na dobré pivo a kus reči.
Z malého dievčatka žena je krásna, poznám ťa Pútnik,
našiel si Bosorku a Čierneho draka? krčma opäť stíchne.
Vypi nápoj a hovor, zvedaví sme, čo stalo sa s nimi?
Pútnik ťažko si povzdychne, tento príbeh nemá koniec,
už povedal som na začiatku, večnú lásku neporazíš,
ani peklo ju nezničí, len odloží na neurčito,
na deň osudného stretnutia Bosorky a Čierneho draka.
Hlasité předčítání