Sedím v hradnej sieni a čakám,
unavený, špinavý, zranený, vyčerpaný,
len s námahou držím pohár vína v ruke,
skôr ležím, ako sedím za dlhým stolom.
Ach láska moja, kde ťa hľadať mám?
Prešiel som celú krajinu, od rieky po hlboké lesy
opustila si ma, alebo ťa postretlo nešťastie?
Vonku víchor duje, z ďalekých hôr, noc ukazuje svoju moc.
V kozube oheň horí, veľké kmene stromov olizujú plamene
láska, kde si? Len na chvíľu som odišiel, poľovať
ty si ma mala doma čakať, v krásnych šatách sa usmievať
v objatí spolu sme chceli v našej komnate spať.
Teraz už len spomínam, víno červené ako krv
hrdlom prelievam, hnevám sa na všetkých,
zlo prevláda, stará kliatba nado mnou vyhráva,
pomaly mením sa mysľou na draka.
Čakám, kedy aj telo vezme si, ty držala si ma
v hraniciach človeka, kde si, láska moja
nahnevane hodím čašu do kozuba až iskry lietajú dovysoka
zlosť, smútok a beznádej trýznia ma, kto ťa uniesol, láska moja.
Podídem ku kozubu, opriem sa o rímsu nad ním
cítim ako mi teplo z plameňov zohrieva unavené telo
nevnímam, nechcem, slzy padajú na kamennú zem
ďalej už nevládzem, kde ťa mám hľadať?
Toľko storočí prežitých spolu, Drak a Bosorka
toľko bojov krvavých, magických, víťazných
toľko rán, liečivých odvarov a zariekaní,
všetko je preč, preklínam svoj osud!
Zrazu pocítim vôňu byliniek,
počujem smiech, jemný dotyk na tvári,
tasím meč z posledných síl, čo to je?
čo tak kruto zahráva so mnou?
To som ja , láska moja, tvoja Bosorka
po storočiach prišiel čas na spoločné šťastie
už žiadne boje, žiadne trápenie
spolu vo večnosti žiť budeme.
Nechaj ho v sebe prevziať moc
ľahni si na zem, som s tebou
pred kozubom leží teraz mocný Drak
Bosorka hladí ho …večnosť začína.
Hlasité předčítání